Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:
Rosůlková-Kubíková, Dagmar: Prečo si cením S̆UR
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0274

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
Dagmar Rosůlková
Prečo si cením SUR

,,Vy obdivujete našu školu? Veď takú školu, akú
Vám postavil profesor Vydra v Bratislavě, a taký
vyber profesorov, aký vedel získat on, my nikdy
mat nebudeme. Len to Vám móžem povedať,
že Vám závidíme/' To bolí šlová architekta Josefa
Hoffmanna, riaditela viedenskej umeleckoprie-
myselnej školy pri jednej exkurzii nasej školy
do Rakúska, keď sme nadšene hovořili o niektorých
prácach poslucháčov tejto školy.
Chýry o Škole uměleckých remesiel a jej profe-
sorskou! zbore překročili teda velmi skoro hranice
nasej republiky. Čo znamenal vznik školy pre Slo-
vákov, dnes sa dá f.ažko opísat. Slovensko bolo
v tej době bez jediného uměleckého učilišta, ale
málo mnoho talentovaných 1'udí, ktorí nemali
možnost rozmýšlat o nejakom odbornom školení,
lebo z osobných alebo hnančných dóvodov nebolo
im možné študovat v Prahe alebo dokonca v za-
hraničí.
Založenie Školy uměleckých remesiel profeso-
rom Vydrom znamenalo taký široký rozlet talen-
tov na Slovensku, že to posobilo až eruptívne.
Po absolvovaní školy sa mnohí dostali na Ume-
leckopriemyselnú školu alebo na Akadémiu do
Prahy. No i ten, kto nešiel na vysokú školu a kto
zakotvil tu, na Slovensku, dostal právě na ŠURke
(ako sme bratislavskú Školu uměleckých remesiel
nazývali) dostatok podnetov pre svoju budúcu
tvorbu. Výborný profesorský zboř dával možnost
cibrit talenty žiakov, aby mohli ist bezpečne svojou
cestou.
Dnes myslíme s velkou úctou a sebavedomím
na svojich profesorov, ktorí z toho málo školeného
jadra poslucháčov věděli získat niekedy až pre-
kvapujúce výsledky. — Spomínam, ako sa o vý-
stave MLADÉHO SLOVENSKA v Prahe roku
1937 (otvárali ju odborový přednosta Alojs Pižl,
minister Kamil Krofta a námi obdivovaný Josef
Čapek) písalo v českej tlači v superlatívoch. Tak
posobilo zdravé cítenie 1'udí, z ktorých prýštila
čistá chut, skoro by som povedala, vášeň tvořit.
Takýto elán sa odrážal nielen na prácach po-
slucháčov, ale aj na celkovom dianí tejto školy.
Potřeba stmelit 1'udí, ktorí po absolvovaní školy
chceli ďalej študovat v Prahe a či inde, připadne

tvořit vo svojich dielničkách, viedla k utvoreniu
Spolku absolventův Školy uměleckých remesiel:
SAŠUR. Okrem iných spolok spínal jednu krásnu
úlohu: za peniaze z vlastných podujatí a členských
príspevkov vedel získat zo zahraničia cenné vý-
stavy a významných historikov umenia na před-
nášky. Tak prednášal na škole známy viedenský
teoretik L. W. Rochowanski. Získali sme aj vetkú
výstavu Moholya-Nagya, ktorá nám velmi osožila
nielen zo stránky umeleckej, ale i propagačnej,
Takisto sme spolupracovali na rozsiahlej výstave
sovietskej knihy roku 1936, ktorá mala taký daleký
dosah, že sa s tým do tej doby nič na Slovensku
nemohlo rovnat. Táto výstava bola najprv v Bra-
tislavě a len potom išla do Brna a Prahy. Na otvo-
renie výstavy přišli asi šestnásti sovietski spisova-
telia na čele s Iljom Erenburgom a prehovoril tu
aj sovietsky velvyslanec Alexandrovskij.
Z takýchto výstav nám vznikali fondy, ktoré
nám slúžili okrem iného na to, aby sme mohli
podpořit na štúdiu dalších poslucháčov.
Události okolo výstavy sovietskej knihy zane-
chali v čase slovenského štátu hlboké stopy na
mene našej školy. Označovali ju ako komunistickú
baštu, hovořilo sa o ,,stratenej generácii" jej od-
chovancov . . . Ako posledný tajemník SAŠUR
uchovávala som mnohé písomnosti a dokumenty,
ktoré by osvětlovali celú činnost spolku. Stalo sa
totiž, že neskór v Martine, kam som sa medzičasom
odstahovala, žandári hladali u mňa doklady spol-
ku, mnohé věci mi zabavili, a v Bratislavě, kam
som bola předvolaná, žiadali, aby som odovzdala
všetky písomnosti spolku. Tak sa mi z materiálov
nezachovalo takmer nič. Na konci slovenského
štátu bol náš byt ako ,,partizánsky" vybraný právě
pre likvidátora Povstania, esesáka Paniera, ktorý
mój vzácný fotografický a dokumentačný materiál
buď zničil, alebo odovzdal vtedajším fašistickým
činit.elom.
Význam a výsledky školy uměleckých remesiel
sa prejavovali na jej absolventoch v túžbe, aby
neboli len ,,papierovými umelcami, aby věděli
dotiahnut svoju vec od ,,a do z'/ Neradi robili
kartóny a návrhy na papieri, najradšej realizovali
svoje výtvarné práce priamo v materiálů Celková

78
 
Annotationen