Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 163
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0177
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Sochař a architekt Juraj Rafaei Donner
vo svetie nových poznatkov

Anna Petrová-Pleskotová

Výše desatročné pósobenie Jura ja Rafaela Don-
nera (1693 Esslingen při Viedni — 1741 Viedeň)
v Bratislavě, zahrnujúce ca roky 1729—1739, dalo
vznik dielam, ktoré sú nielen skvostom bratislav-
ského baroka, ale představuj ú súčasne aj chef
d'oeuvre umelcovej tvorby. Ich zásluhou sa Donner
zařadil do čela európskeho sochařstva 18. stor4
Plodné bratislavské obdobie, naplněné sústre-
denou prácou, svědčí o tom, že umelec po sklamaní
a nepochopení zo strany salzburského arcibiskupa
Harracha a po nepřijemnostiach, ktoré zakúsil
pri spolupráci so salzburskou mincovnou,^ najma
však po zastavení práč na tamojšom zámku
Mirabell, našiel v Bratislavě skutočnu tvorivú
pohodu a v osobě arcibiskupa Imricha Ester-
házyho (1663—1745) štědrého a velkorysého
mecenáša, ktorý vlastně prvý náležíte ocenil jeho
schopnosti. Už sama skutočnosť, že Donner zo-
trval v Bratislavě ešte niekolko rokov po dokončení
práč objednaných Esterházym a že odtial' dodával
práce dokonca aj do Viedne, dokazuje, že umelec
tu získal dobré pracovně podmienky a Bratislavu
pokládal — prinajmenšom v určitom čase — za
svoj trvalý a deíinitívny domov. Kvalita vytvo-
řených diel svědčí potom o tunajšom náležitom
kultúrnom i výtvarnoumeleckom zázemí, ktoré
jeho umělecké ambície neubíjalo, ale naopak,
podněcovalo a pomáhalo rozvíjať.
Zatial' čo sochárska tvorba J. R. Donnera a jeho
žiakov je vlastně trvale v popředí pozornosti
európskej umeleckej historie^ a v poslednom čase
sa oceňujú aj jeho práce medailérskeý umělcova
činnost stavitelská sa dosial iba nejasne nazna-
čovala — interpretovala ako funkcia stavebného
dozoru, resp. sa vôbec nezaznamenávala. Iba
fragmentárne známy je aj umelcov osobný živo-

topis, ktorý nielenže dokresluje osobnost, ale rnože,
pochopitelné, v nejednom případe objasnit aj
niektoré stránky a momenty umelcovej tvorby.
V týchto súvislostiach sú iste nie bez zaujíma-
vosti drobné údaje, ktoré sme o J. R. Donnerovi
vyťažili z bratislavských matrik. Zaujmú bio-
graficky — z hladiska umelcovej osobnej charak-
teristiky — ale aj kultúrnohistoricky, a predo-
všetkým umeleckohistoricky.
Bratislavská matrika sobášených r.k. fary sv.
Martina v Bratislavě zaznamenává J. R. Donnera
23. novembra 1732 (v zápise uvedený ako ^Ra-
phael Donder, magister sculptor") ako svědka pri
sobáši sochára a kamenára Jána Hoíhngera
s Teréziou Keforerovou. Posudzujúc otázku z hla-
diska dobových zvyklostí, keď si tovariš pozýval
za svědka pri sobáši zvyčajne svojho majstra,
resp. spolutovariša, Jána Höftrngera móžerne
pokládat nielen za Donnerovho bratislavského
sochárskeho súčasníka, ako boli napr. Ján Auer,
Andrej Hütter (Huetter), Krištof Reintfort (Rend-
furt, Reenfort), či neskoršie na Spiši (Červený
Kláštor — kostol kartuziánov) činný Dionýz Rais-
mayr, Ján Rezbár (Resbar, Rezbarik), Ján Michal
Schweiger (Schweyger), Melchior Werner (Werner?)
či Jakub Voraus J ale zároveň za jeho pomocníka.
Popři Jánovi Mikulášovi Molloví, Ignácovi Wňrz-
bauerovi, Eudovítovi Godem, Bohumilovi (4. Frit-
schovi a Fridrichovi Wilhelmovi Bayerovi sa v osobě
Jána Hofňngera (Hefňngera) objavuje teda, podlá
všetkého, další příslušník Donnerovej bratislav-
ské j dielne, ktorý vzhladom na označenie ,,sculptor
et lapicida" a najma neskoršie jednoznačné ozna-
čenie ,,statuarius"6 móže příst eventuálně do úva-
hy aj ako autor mektorých plastik připisovaných
Donnerovmu okruhu.

163
loading ...