Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 19
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0027
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Reliéfy kaplnky sv. Jána Almužníka
od Juraja Rafaela Donnera — styl a ikonografia

Bádanie, ktoré sa doteraz zaoberalo sochárom
J. R. Donnerom, si bez výnimky nevšímalo jeho
činnost medailéra. Ani vo velmi starostlivej mo-
nografii Andreasa Piglera neprerástli údaje o salz-
burskej činnosti hodnotu katalogu; suma sumá-
rum hodnotenia znie: ,,Nielen putti na balustrádě
schodišťa v paláci Mirabell, ale celá Donnerova
posobnost ako medailéra ostala pre jeho další
vývin bez významu."i
A přitom by si právě studijný pobyt Donnerov
u Benedikta Richtera (spoločný s bratom Ma-
tyášom Donnerom) — zatial' presvedčivo nedolo-
žený, ale sotva diskutabilný — bez ktorého si
práce pre salzburskú mincovnu sotva vieme
vysvětlit, žiadal povšimnut tento umělecký žáner.
Zdá sa mi, že žiacky vztah k B. Richterovi uplat-
nili len ti, ktorí u Donnera vidia priamy vplyv
francúzskeho umeniaJ
Menej neurčité ako tento všeobecný vplyv je
priame pôsobenie B. Richtera na Domierove rané
mince a medaile. Navýše výnimočné postavenie
reliéfov kaplnky sv. Jána Almužníka v rámci
viedenského uměleckého okruhu sa dá vysvětlit —
ako ukážeme — len prostredníctvom salzburských
medailí, a to štýlom B. Richtera.
Donnerova medailérska činnost pre salzburskú
mincovnu prebiehala paralelné s prácou na posta-
vách schodišta v kaštieli Mirabell a začala sa
žiadostou zo dňa 4. novembra 1725 na arcibiskupa
Františka Antona, knieža Harracha. Od toho času
pokúšal sa Donner v zdíhavých rokovaniach získat
pevné postavenie v salzburskej mincovní; nezískal
ho pre požiadavku, aby ho platili ročně 300 Û.
a nie za kus a kvoli proti němu vznesenému udaniu
o neoprávněně j razbe medailím V cito vane j

MICHAEL SCHWARZ
literatúre nachádzame zoznam Donnerom vyho-
tovených exemplárov: podlá něho ide o šest
skupin, z ktorých by som poukázal na oslavnú
medailu z roku 1727, ktorú Donner vyhotovil
a nechal razit pre mnichovský dvoř pravděpodob-
ně^ z příležitosti nástupu vlády kurhrsta Karola
Alberta roku 1726J
Tento exemplár třeba porovnat s jednou prácou
B. Richtera z obdobiaj ktoré prichádza do úvahy
z hïadiska Donnerových učebných rokov: 1715
ca 1720 (potom Donner odcestoval, podlá Chris-
tiana Hagedorna, do Saska). Popři velmi zhodnej
kompozičně j výstavbě averzu — oba ja vládci sú
znázornění v profile — dajú sa zistit viaceré
zhodné momenty. Medaily sú modelované pre
ražbu v poměrně vysokom reliéfe. Tým možno
zvýraznit pomocou jemného vrstvenia povrchu
telesný objem zobrazených a od něho závislú
priestorovosť. Perspektívnu kresbu predmetov
podporuje plastický traktát reliéfu. Umožňuje ho
sama masa reliéfu, z ktorého je vymodelovaný
objem predmetov.
Rozdiely medzi učitelům a žiakom spočívajú
predovšetkým v pomere reliéfu a základu, a tým
v obryse. Benedikt Richter vylupoval profil
z plochy v jemných prechodoch; popři linii
profilu neexistuje u něho preto takmer žiadna
kontúra. Naproti tomu Donner sta val obraz ako
plastický celok před reliéfně pozadie: už tu sa
ohlašuje vývin, ktorý potom vedie k neskorým
reliéfom kaplnky sv. Jána Almužníka.
Rozdiel je ešte zjavnejší pri porovnaní reverz-
ných stráň. Na Richterovej medaile zotrela
presahujúca vnútorná kresba priestorovú dištan-
ciu medzi Víťazstvom, porazeným Turkom a mes-

19
loading ...