Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

K životu a tvorbě Jána Messerschmidta

Postava Jána Messerschmidta sa dostala do ume-
leckohistorickej literatury vďaka zaujmu o tvorbu
jeho staršieho brata, známého rakúskeho sochára
Františka Xavera Messerschmidta. Prvé zmienky
o nom poznáme zo súdobých cestopisov, kde sa
objavuje iba na okraji zaujmu cestovatelův, ako
prameň, od ktorého je možné sa dozvedieť správy
o jeho slávnom bratovid V neskorších prácach
sa Jánovi Messerschmidtovi čoraz viac prisudzuje
negativna úloha, aby tým vypuklejšie vynikol
talent a ťažký osud jeho súrodenca. Po článkoch,
v ktorých sa zaznamenávajú prvé epizody zo ži-
vota čudáckeho F. X. Messerschmidta a jeho
,,normálneho" brataý narastajú v neskorších
príspevkoclP stále zjavnejšie legendárné prvky.
Ján Messerschmidt tu vystupuje ako nenadaný,
zato za života úspěšný a materiálně vcelku zabez-
pečený proťajšok ku geniálnemu, a preto zne-
uznanému Františkovi Xaverovi. Aprioristickému
postojů k mladšiemu bratovi sa nevyhol ani Albert
lig v monografii o F. X. Messerschmidtovi, kde
uvádza ďalšie anekdoty údajné z rodinnéj tra-
dicie^ a charakterizuje Jána ako bezvýznamného
kamenára, ktorému ohýba akýkolvek náznak
tvořívej invencie. Na podporu svojho tvrdenia
cituje rozhněvaný a preto iste neobjektívny list
F. X. Messerschmidta z roku 1770J v ktorom
tento ostro napáda svojho brata. Vyčítá mu, že
prišiel za ním do Viedne počas jeho choroby,
lebo dutal, že bude dědit a naviac ho ohrožoval
kordony aby vymámil pre seba peniaze. Bez
obalu mu vykřikuje, že ako málo schopný pra-
covník móže len v Bratislavě, kde niet skutočných
znalcov umenia, robit ,,einen Herrgott in Gatti-
hosen'f
Postoj k J. Messerschmidtovi dlliý čas ovplyv-

VIERA LUXOVÁ — MARIA MALÍKOVÁ
ňovali takéto hodnotenia, a preto nečudo, že
doteraz vegetuje jeho pamiatka v třeni nadané j-
šieho a populárnejšieho staršieho brata. V 20.
stor. sa sice začali objavovat objektivně údaje
k jeho životu a dielu, tieto však dosial' neumožňujú
syntetický poklad na osobnost tohto sochára.
Uniká nám najma hodnotenie jeho diela. Váčšina
práč, ktoré sa dávajú do súvisu s jeho menom, sa
nezachovala, alebo má hodnotu iba problematickej
atribúcie.
Z doteraz známých a zachovaných diel ostává
iba činnost pre farský kostol v Pápe bez opráv-
něných pochybností. Ján Messerschmidt tu podlá
zmlúv z rokov 1776 a 1778 vytvořil okrem niekto-
rých ozdobných článkov (hlavice stlpov a bal-
dachýn pre interiér kostola, dve vázy na fasádě)
aj nadživotnú sochu sv. Štefana mučeníka a dvoch
an jelo v pre fasádu kostola J Ďalšie archívně
doložené práce Jána Messerschmidta pre Maďarsko
pre Ostrihom a Budín, nepoznáme. Pre hradný
kostol v Ostrihome vyhotovil v rokoch 1771 — 1772
kazatel'nicu, tabernákulum a rámy na obrazyJ
tieto sú však od demolácie kostola, ktorý musel
v 19. stor. ustúpiť novej bazilike, nezvěstné.
Práce pre univerzitu v Budíne, za ktoré dostal
roku 1778 vysoký honorár 583,50 zlatých,s nie sú
zatiaï bližšie určené. V Thieme-Beckerovom lexi-
kone priznávaju J. Messerschmidtovi este účast
na výzdobě dómu v Szombathely (roku 1791).
Novšia literatura však tento fakt už neakceptuje.^
Atribúcie diel nachádzajúcich sa na Slovensku sú
všetky problematické a považujeme ich za ne-
správné. Gisela Leweke-Weydeová například
v článku !Fe/Uycr Prcgg&M-ryer
po pripísala J. Messerschmidtovi tri dřevené
plastiky, ktoré možno považovat skór za diela

52