Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 53
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0063
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
bratislavského sochára Antona Marschalla/^ ktorý
je zjavne pod vplyvom neskorej tvorby F. X.
Messerschmidta. Uvedenu atribúciu potvrdzuje
najma 32 cm vysoké Bičovanie Krista (značené:
,,A. M. 1770") z majetku bratislavskej Mestskej
galérie. Suchá věcnost názoru a spósob modelácie
postáv skupiny sú totiž pre Marschallovo plastické
chápanie typické. Aj sama signatura svědčí skór
v prospěch Antona Marschalla ako pre Jána
Messerschmidta, ktorý svoje druhé krstné měno
Adam bežne nepoužíval. Svíetník s postavou baní-
ka a reliéf s výjavom Kladenia do hrobu sú
v súčasnosti nezvěstné. No reprodukcia prvého
diela v spomínanom článku naznačuje este v zo-
silnenej miere triezvo vecnú modeláciu doteraz
známých práč A. Marschalla.
Na základe zápisu v magistrátnom protokole
města Bratislavy z roku 1782, z ktorého vysvitá
Messerschmidtov záujem o stavbu bočných oltárov
v lamačskom kostole sv. Rozálie/^ niekedy sa aj
tamo jsi hlavný oltář považuje za jeho dielo.
Zo štýlovokritických dóvodov však tento oltář
zaradujeme do 50-tych rokov 18. stor. a připisu-
jeme ho inému bratislavskému sochárovi. Štefano-
vi Steinmasslerovi. Sochy lamačského oltára sú
totiž názorové blízké sochám bočného oltára sv.
Ignáca z Loyoly v bývalom jezuitskom kostole
v Bratislavě, ktoré sn archívně doloženými
prácami Štefana Steinmasslera z roku 176 ID
Dalšie nedoložené atribúcie, podopreté iba
lokálnou bratislavskou tradíciou, uvádza Albert
Ug vo svojej monografii o F. X. Messerschmidto-
viD O jednej z nich, o tzv. Božom hrobe, ktorý
robil Ján Messerschmidt údajné pre kostol alžbe-
tínok v Bratislavě, nemóžeme sa vyjádřit, lebo
práca je v súčasnej době nezvěstná. Závažnejšia
je druhá atribúcia,ktoráprisudzuje Jánovi Messer-
schmidtovi autorstvo plastik atiky Primaciálneho
paláca v Bratislavě, postaveného v rokoch 1778 —
1781 architektom Melchiorom Hefelem. Tento
názor, ničím nepodložený, trvá v odbornej lite-
ratúre dodnesú^ Popři akceptovaní Ilgovej atri-
búcie sa střetáváme v no vsej literatúre aj s menom
viedenského sochára Filipa Jakuba Prokopa,
ktorému sa na základe slohových analogií pripi-
sujú najma dve bočné súsošia, pričom sa Jánovi
Messerschmidtovi ponechává autorstvo samostat-
ných postáv atiky J s Novoobjavený archívny
materiál ku stavbě Primaciálneho paláca defini-
tivně rieši názorové nezhody. Podlá zmluvy

a rozpočtu z roku 177tU je autorom štyroch soch
spolu so středným erbom a puttami na fasádě
doteraz málo známy viedenský sochár, člen
Akadémie Matúš Kogler^ a autorom dvoch
súsoši, tak ako sa už v literatúre předpokládalo,
Filip Jakub Prokop. Ján Messerschmidt, ktorý
sa zúčastnil len na podřadnějších sochárskych
prácach pri stavbě paláca/^ vyhotovil pre atiku
podlá Hefeleho nákresov iba štyri dekorativně
vázy.
Správy o živote Jána Messerschmidta sú —
okrem pár anekdot, uveřejněných v staršej lite-
ratúre — publikované súhrnnejšie v už spomina-
nom článku G. Leweke-Weydeovej, ktorá vy-
chádza z archívneho výskumu L. Kapossyho
a L. Keménya. Týkajú sa predovšetkým pobytu
sochára v Bratislavě a okrem niekoikých osobných
údajov publikujú Messerschmidtov spor roku 1772
s M. Höllrieglom a jeho žiadosť o prácu v LamačiJ"
Náš príspevok prináša najma nové biografické
údaje zo života Jána Messerschmidta, čerpané
z archívneho materiálu. Dotera jšie poznatkv
o sochárovom diele sa nám nepodařilo rozširiť
natolko, aby sa dala presnejšie zhodnotit jeho
tvorba a úplné jšie vvmedziť jeho miesto v ume-
leckom prohle Bratislavy.
Ján Messerschmidt sa narodil 23. decembra 1738
v malej dolnonemeckej obci Wiesensteig pri
Ulrne^ podobné ako F. X. Messerschmidt. Spo-
čiatku sa jeho život nepochybné vy ví jal v mnohom
rovnako ako osud staršieho brata. Čoskoro sa
ovdověná matka stahuje s početnou rodinou
do Mnichova, kde žije jej brat, známy sochár
mnichovského rokoka J. B. Straub. V jeho
dielni zaučoval sa azda istý čas aj J. Messer-
schmidt.^ Nie je vylúčené, že obdobné ako
František Xaver pracoval tiež u svojho strýka
F. J. Strauba v Grazi. Vo Viedni je súkromným
žiakom medirytca J. G. KaidaD Na vtedajšie
zvyklosti poměrně neskoro — ako dvadsaťšesť-
ročný, zrejme už vyučený sochár — sa roku 1764
zapísal na viedenskú Akadémiu výtvarných umě-
ní.^ Býval u svojho brata, v tom čase už slávneho
urnelca, ktorý sa právě zaoberal závažnou objed-
návkou — zhotovením nadživotných plastik
cisárskeho páru. Dňa 2. mája 1766 spomínajú
J. Messerschmidta medzi žiakmi, ktorým Aka-
démia povolila nosit kordJ^
Začiatkom roku 1767 prichádza J. Messer-
schmidt natrvalo do Bratislavy. Dňa 10. februára

53
loading ...