Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Škola uměleckých remesiel v Bratislavě 1928—1938

IVA MOJŽÍŠOVÁ

Dějiny slovenského moderného umenia sú také krátké ako máloktoré iné v Europe — nemajú dnes
viac než pol storočia. A predsa, ešte vždy sa najdu biele miesta, stránky hoci popísané dejom
zaujímavým a vážným, po celé desatročia takmer nečítané.
Bratislavská Škola uměleckých remesiel je jednou z nich.
Pojde nám teraz o dve věci.
Třeba čo najskór vyplnit medzeru v historickom poznaní nasej vlastněj minulosti, připomenut,
čo sa v Bratislavě koncom dvadsiatych a v tridsiatych rokoch dialo, aku úlohu tu zohrala Škola
uměleckých remesiel, aká to bola škola a prečo stojí za to po tolkých rokoch ju znova připomínat.
Kdekolvek dnes padne zmienka o Škole uměleckých remesiel, tam ihned cítit, že sa jej začína
připisovat zvláštny význam. Pokial však dějiny tejto školy ako aj celej aktivity ňou vyvolanej alebo
s ňou súvisiacej nebudu dostatočne známe, zatial málokto bude vediet, v čom vlastně tento význam
spočívá.
A nielen to. V týchto chvíiach, keď sa v našom živote mnohé změnilo a mění, keď nás čaká
povinnost samostatnejšie, ale aj zodpovednejšie rozhodovat o spoločných veciach, keď stojíme zoči-
voči přípravám k reforme školstva aj k prebudovaniu organizácie výtvarníckej obce, bude iste užitočné
premerat přítomnost aj budúcnosť odkazom minulosti. V případe Školy uměleckých remesiel to bude
o to užitočnejšie, že naše dnešné výtvarnoumelecké školy ako celky nie sú ďalej, než kam kedysi
dospěla bratislavská ŠURka, ba žial, ani potial' dodnes nedošli. Preto by azda nebolo od věci
upozornit a zoznámit s dobrou domácou tradíciou aj všetkých tých, v rukách ktorých spočívajú
budúce osudy nášho výtvarnoumeleckého školstva.
Tento referát by mal obsahovat niekol'ko základných údaj o v o Škole uměleckých remesiel,
o niektorých predpokladoch jej založenia a o jej organizácii.
Poprevratové Slovensko sa odrazu ocitlo tvárou v tvář dvom velkým neodkladným úlohám. Hoci
podmienené celkovou situáciou politického, spoločenského i hospodářského života krajiny, jedna ako
druhá pramenili a napokon aj ústili v oblasti kultúry. Prvou z nich bola oneskorená a o to nástojči-
vejšia příležitost prejavit sa ako národ, definovat, podržať si a rozvíjat národného ducha. Druhá,
rovnako dóležitá bola úloha pozdvihnúť Slovensko na úroveň doby, přetvořit zaostalú a zanedbanú
krajinu na dobré fungujúci, moderný a sebestačný organizmus.
Aké poslanie tu mala a mohla splnit Škola uměleckých remesiel? K tej prvej zo spomínaných úloh
sa ešte vrátím, zatial' len o samom fakte založenia školy.
Školu, o ktorej je tu reč, vyvolala k životu potřeba budovat vlastné, slovenské kultúrne mštitúcie,
z akej sa zrodilo, povedzme, Slovenské národné divadlo, Hudobná a dramatická akadémia a podobné.
Išlo o prvú verejnú výtvarnoumeleckú školu na Slovensku. Prečo to teda nemala byť hned akadémia,
ale právě škola uměleckých remesiel? Veď před jej založením jestvovali u nás maliarske súkromné
školy, priamo v Bratislavě súkromná škola Gustáva Mallého, ktorých legitimným potomkom by sa
najskór bola mohla stát akadémia výtvarných umění. Že sa prvé úvahy skutočne aj niesli týmto

7