Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Je Bauhaus aktuáiny?

HANS M. WINGLER

Ústav, ktorý vediem — archív Bau ha usu
v Darmstadte, je výskumným ústavom. Pretože
sa však zaoberá vizuálnymi probiémami, ktoré sa
manifestujú v stvárnených veciach, udržuje malé
muzeálně oddelenie, ktoré sa snaží na vybraných
príkladoch demonstrovat vývoj architektury, in-
dustrial design a pedagogiky umenia přibližné
od roku 1900. Je len samozřejmé, že tvorba Bau-
hausu tu stojí v centre pozornosti. Bauhaus —
založený roku 1919 vo Weimare, přeložený roku
1925 do Dessau a roku 1932 do Berlína, kde bol
roku 1933 pod nátlakom nacistickej vlády zatvo-
rený, vytvořil vo svojich dielňach nábytok, textil
a užitkové predmety, ktoré svojím formálnym
novátorstvom znamenali převrat v týchto ob-
lastiach tvorby. Produkcia sa začala okolo roku
1920. Po počiatočnom používaní obvyklých reme-
selníckych spósobov vyhotovenia prešiel Bauhaus
okolo roku 1924 k vyvíjaniu modelov pře priemy-
selnú sériová výrobu. Technické podmienky st.ro-
jovej práce, na ktoré sa tu musel brat ohlad, zod-
povedali formálnym představám Bauhausu vo vel-
mi vysokej miere, a tak vytvořil Bauhaus v in-
dustrial design niektoré zo svojich najzrelších diel.
Okolo roku 1928 dosiahol tento vývoj svoje vy-
vrcholenie.
V našom malom súbore v Darmstadte nachá-
dzajú sa teda popři skorých výtvoroch, ktoré sú
ešte typickými remeselmckymi výrobkami, histo-
ricky nie velmi vzdialenými od práč Mackintosha
alebo ,,Wiener Werkstätte", aj věci, ktoré by
mohli pochádzať z bežnej produkcie súčasnej
firmy, kvalihkovanej pře nábytok a užitkové
predmety. Myslím na nábytok z ocelových rúrok,
ktorý bol v Bauhause navrhovaný od roku 1925,
alebo na lampy pre písacie stoly z tej istej doby.
Niektoré z týchto věcí zhotovujá nemecké, ame-

rické a talianske íirmy v nezmenenj podobě sku-
to čne ešte dnes. To je pozoruhodné, pretože je
mimoriadne nezvyčajné, že sa jeden a ten istý
model v priemysle reprodukuje viac ako štyri
desafročia.
V našich výstavných miestnostiach v Darm-
stadte si táto skutočnosť všimne, pravda, len ten,
kto ju pozná. Máme příliš málo miesta, aby sme
predmety tak k sebe přiradili, že by samy seba
vyjádřili, alebo že by sme mohli vedla nich umiest-
niť komentujúce nápisy. Příliš stiesnene — ako
v sklade stoj a tu jednoducho vedla seba. Tak sa
stává vždy znova, že mladí tudia, ktorí nemajú
žiadne zvláštně znalosti o Bauhause a o vývoji
priemyselného tvaru, stoja bezradné právě před
najlepšími priemyselnými výrobkami s otázkou:
,,Na čo to? Tento nábytok a lampy možeme predsa
všade kúpiť, sú častou nášho zvyčajného pro-
stredia, prečo sa teda tu ukazujú ako niečo zvlášt-
neho?" Iba na niektorých miestach sa stává vďaka
konfrontácii róznych objektov přínos Bauhausu
zřejmým. Ak postavíme stolnú lampu od Christiana
Della navrhnutá roku 1929 pre strojová výrobu
vedla často v literatáre reprodukovanej lampy
Wilhelma Wagenfelda, ktorá vznikla iba o pat
rokov skór a pri ktorej si možeme evokovat petro-
lejová lampu starej mateře, potom nám bude
jasné, že sa v krátkom období medzi vznikom
oboch predmetov urobil ohromný krok vpřed.
Horšie ako nepochopenie je nesprávné pocho-
penie. Je velmi časté a vie byt symptomatické
pre istý kultárny postoj, ktorý charakterizoval
nedávno Nicolaus Pevsner ako ,,t.he antipioneers".
Zatial čo sa zrelá. v sebe dokonalá tvorba jedno-
ducho neberie na vedomie, stává sa forma zasta-
ralá, na ktorej leží patina historie, objektom nad-
šenia. Starina, ktorá sme považovali za překonaná.

5!)