DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Wingler, Hans Maria: Je Bauhaus aktuálny?
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0256
stává sa ideálom. Vo svojcj prvej fáze odovzdal
aj Bauhaus, predovšetkým keramickými prácami,
svoj tribut době. Mohlo byt zmyslom Bauhausu,
že on, ktorý chcel byť a aj bol tak životný a revo-
lučný, po štyridsiatich rokoch sa stal mostom
k útěku z nasej přítomnosti? ,,Any old Bauhaus?"
Nemyslím, že je Bauhaus antíkvárnou záležitos-
ťou, ale je už raz skutočnosťou, že mnohí (najma
mladší) 1'udía milujú kúzlo dekadencie a radí by ho
preniesli aj na Bauhaus. Tento pohlad odkazuje
Bauhaus spät do historie a přiznává mu miernu
aktualitu v najlepšom ]nípade v oblasti obyčaj-
ného tovaru, ktorému ^kultivovaný" člověk vě-
nuje pozornost iba so znechntením a s nudou.
Co potom ostává z Bauhausu?
Nemusím iste uisťovať, že nie som ochotný sa
připojit k tomuto rozšířenému názoru, lebo inak
by bolo nezmyslom, ked zdórazním, že darm-
stadtský ústav nemá byť primárné múzeom, ale
pracoviskom pre výskům konštruktívnej formy.
Predpokladom každej aktivity v tomto ústave
ako conditio sine qua non je uvedomenie si, v čom
je význam a dalej působiaca aktuálnost Bauhausu.
Vždy znova sa musíme v Darmstadte zaoberat
témou tejto přednášky.
Před niekolkými mesiacmi prišiel ku mne maji-
tel' istej talianskej firmy, aby získal licencie pre
priemyselné zreprodukovanie niektorých výrob-
kov Bauhausu. Výběr, ktorý mal na mysli, zod-
povedal situácii na trhu. Bolí tam věci nadčasovéj
platnosti, ale aj antikvované formy, ktoré akoby
každým zaoblením a každou hranou rozprávali
o tom, aké krásné bolí ,,golden twenties". V tomto
případe bolo mojou úlohou brzdit nadšenie fabri-
kanta a povolit reprodukovat iba tie modely,
ktoré sú dnes ako predtým moderné, ba ešte viac,
ktoré sú příkladné. Pozostalost Bauhausu vo vy-
tvořených dielach sa značné scvrkává, ked ho
skúmame velmi kriticky a vzhladom na jeho
stálu aktuálnost. Ale už samo jestvovanie viace-
rých — a ani nie ojedinělých — priemyselných
produktov príkladnej hodnoty znamená vela,
lebo kde by to ešte existovalo, aby náradie na-
vrhnuté v určitej historickej situácii a pre určitý
úžitkový účel vyhovělo celý rad desatročí všetkým
technickým a formálnym nárokom, ktoré na ne
možno klást. Skutočnosť týchto příkladných vý-
tvorov nepostačuje ale na vysvetlenie fascinácie,
ktorou Bauhaus působí a ktorou kritických 1'udí
stále dojímá. Bauhaus bol viac ako iba ústavom
pre navrhovanie priemyselných produktov, bol
ale aj viac ako iba uměleckou školou, hocako
důležité bolí nmelecko-pedagogické metody, ktoré
škola rozvila. Mies van der Rohe raz povedal:
,,Bauhaus bol ideou a domnievam sa, že důvod
pre nesmierny vplyv, ktorý mal Bauhaus na každú
pokrokovú školu na svete, třeba hladat právo
v skutočnosti, že bol ideou. Takúto rezonanciu
nemožno dosiahnut organizáciou ani propagandou,
iba idea má silu sa natolko rozšířit."
Táto idea bola velmi komplexná a nemožno ju
previest na jednoduchého menovateta. ale aj ked
nie je stručná dehnícia možná, musíme sa predsa
pokúsit přiblížit sa jej. Ako idea je Bauhaus podlá
mojej mienky najdůležitějším kultúrnym expo-
nentem doby. Dnes sme — čo sa musí povedat
a mať na zřeteli — často naklonění připisovat
Bauhausu osobné, neodvislé výkony umelcov,
ktorí sem patřili. Ba občas sa myšlienky a činy
iných skupin s rovnakými tendenciami, ako napr.
ruských a holandských konštruktivistov, připisujú
na konto Bauhausu. Toto nechceme v žiadnom
případe robit. My — myslím tu predovšetkým
ústav v Darmstadte — sme si vědomí fenoménu
paralelného rastu a sme přesvědčení, že každý
výkon musi byt hodnotený podlá svojich vlast-
ných meradiel. Bolo by nezmyslom ignorovat, že
- aby sme uviedli iba dva příklady — umělecky
rozhoduj úci vývoj Miesa van der Rohe
aKandinského sa odohral před obdobím, ked
patřili k Bauhausu. Bauhaus přijal viac od nich
ako oni od něho. Ostává tiež skutočnosťou, že
Bauhaus vstřebal vplyvy zvonku. Predsa však,
ako aj preto, ostává pojmom pre tvorivú syntézu,
alebo, ako hovoří Mies van der Rohe — pre velkú
žiarivú ideu.
Tajomstvom podivuhodné j vyžarovacej sily
Bauhausu, ktorá sa dodnes nezmenšila, spočívá
predovšetkým v neporovnatelnom zladení vel-
kých umelcov, ktorí obohatili ústav svojou osob-
nostou. Bolí tu a vytvárali svoje diela, každý pre
seba a určili svojou činnostou kvalitativně me-
radlo, ktoré všetkých zavazovalo, už či bolí s os-
tatnými v bezprostrednom kontakte alebo nie.
Bývalý žiak weimarského Bauhausu to vyjádřil
podlá mojej mienky výstižné: ,,My sme sa od
Gropia alebo od maliarov, ako Feininger,
Kandinsky a Klee in concreto sotva dačo na-
učili. Ale boli sme si vždy vědomí, že oni patria
k Bauhausu tak ako my a že to, čo robia, má svoju
60
aj Bauhaus, predovšetkým keramickými prácami,
svoj tribut době. Mohlo byt zmyslom Bauhausu,
že on, ktorý chcel byť a aj bol tak životný a revo-
lučný, po štyridsiatich rokoch sa stal mostom
k útěku z nasej přítomnosti? ,,Any old Bauhaus?"
Nemyslím, že je Bauhaus antíkvárnou záležitos-
ťou, ale je už raz skutočnosťou, že mnohí (najma
mladší) 1'udía milujú kúzlo dekadencie a radí by ho
preniesli aj na Bauhaus. Tento pohlad odkazuje
Bauhaus spät do historie a přiznává mu miernu
aktualitu v najlepšom ]nípade v oblasti obyčaj-
ného tovaru, ktorému ^kultivovaný" člověk vě-
nuje pozornost iba so znechntením a s nudou.
Co potom ostává z Bauhausu?
Nemusím iste uisťovať, že nie som ochotný sa
připojit k tomuto rozšířenému názoru, lebo inak
by bolo nezmyslom, ked zdórazním, že darm-
stadtský ústav nemá byť primárné múzeom, ale
pracoviskom pre výskům konštruktívnej formy.
Predpokladom každej aktivity v tomto ústave
ako conditio sine qua non je uvedomenie si, v čom
je význam a dalej působiaca aktuálnost Bauhausu.
Vždy znova sa musíme v Darmstadte zaoberat
témou tejto přednášky.
Před niekolkými mesiacmi prišiel ku mne maji-
tel' istej talianskej firmy, aby získal licencie pre
priemyselné zreprodukovanie niektorých výrob-
kov Bauhausu. Výběr, ktorý mal na mysli, zod-
povedal situácii na trhu. Bolí tam věci nadčasovéj
platnosti, ale aj antikvované formy, ktoré akoby
každým zaoblením a každou hranou rozprávali
o tom, aké krásné bolí ,,golden twenties". V tomto
případe bolo mojou úlohou brzdit nadšenie fabri-
kanta a povolit reprodukovat iba tie modely,
ktoré sú dnes ako predtým moderné, ba ešte viac,
ktoré sú příkladné. Pozostalost Bauhausu vo vy-
tvořených dielach sa značné scvrkává, ked ho
skúmame velmi kriticky a vzhladom na jeho
stálu aktuálnost. Ale už samo jestvovanie viace-
rých — a ani nie ojedinělých — priemyselných
produktov príkladnej hodnoty znamená vela,
lebo kde by to ešte existovalo, aby náradie na-
vrhnuté v určitej historickej situácii a pre určitý
úžitkový účel vyhovělo celý rad desatročí všetkým
technickým a formálnym nárokom, ktoré na ne
možno klást. Skutočnosť týchto příkladných vý-
tvorov nepostačuje ale na vysvetlenie fascinácie,
ktorou Bauhaus působí a ktorou kritických 1'udí
stále dojímá. Bauhaus bol viac ako iba ústavom
pre navrhovanie priemyselných produktov, bol
ale aj viac ako iba uměleckou školou, hocako
důležité bolí nmelecko-pedagogické metody, ktoré
škola rozvila. Mies van der Rohe raz povedal:
,,Bauhaus bol ideou a domnievam sa, že důvod
pre nesmierny vplyv, ktorý mal Bauhaus na každú
pokrokovú školu na svete, třeba hladat právo
v skutočnosti, že bol ideou. Takúto rezonanciu
nemožno dosiahnut organizáciou ani propagandou,
iba idea má silu sa natolko rozšířit."
Táto idea bola velmi komplexná a nemožno ju
previest na jednoduchého menovateta. ale aj ked
nie je stručná dehnícia možná, musíme sa predsa
pokúsit přiblížit sa jej. Ako idea je Bauhaus podlá
mojej mienky najdůležitějším kultúrnym expo-
nentem doby. Dnes sme — čo sa musí povedat
a mať na zřeteli — často naklonění připisovat
Bauhausu osobné, neodvislé výkony umelcov,
ktorí sem patřili. Ba občas sa myšlienky a činy
iných skupin s rovnakými tendenciami, ako napr.
ruských a holandských konštruktivistov, připisujú
na konto Bauhausu. Toto nechceme v žiadnom
případe robit. My — myslím tu predovšetkým
ústav v Darmstadte — sme si vědomí fenoménu
paralelného rastu a sme přesvědčení, že každý
výkon musi byt hodnotený podlá svojich vlast-
ných meradiel. Bolo by nezmyslom ignorovat, že
- aby sme uviedli iba dva příklady — umělecky
rozhoduj úci vývoj Miesa van der Rohe
aKandinského sa odohral před obdobím, ked
patřili k Bauhausu. Bauhaus přijal viac od nich
ako oni od něho. Ostává tiež skutočnosťou, že
Bauhaus vstřebal vplyvy zvonku. Predsa však,
ako aj preto, ostává pojmom pre tvorivú syntézu,
alebo, ako hovoří Mies van der Rohe — pre velkú
žiarivú ideu.
Tajomstvom podivuhodné j vyžarovacej sily
Bauhausu, ktorá sa dodnes nezmenšila, spočívá
predovšetkým v neporovnatelnom zladení vel-
kých umelcov, ktorí obohatili ústav svojou osob-
nostou. Bolí tu a vytvárali svoje diela, každý pre
seba a určili svojou činnostou kvalitativně me-
radlo, ktoré všetkých zavazovalo, už či bolí s os-
tatnými v bezprostrednom kontakte alebo nie.
Bývalý žiak weimarského Bauhausu to vyjádřil
podlá mojej mienky výstižné: ,,My sme sa od
Gropia alebo od maliarov, ako Feininger,
Kandinsky a Klee in concreto sotva dačo na-
učili. Ale boli sme si vždy vědomí, že oni patria
k Bauhausu tak ako my a že to, čo robia, má svoju
60