Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 61
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0257
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
platnost. Oni dávali svoju osobnost a svojho
génia a my sme ich museli byť hodní." Ich umě-
lecké invencie posobili podnětně na prax vyučo-
vania a dielenskej práce, pričom nebolo rozhodu-
júce, či tak, ako například Albers, Moholy-
Nagy a Schlemmer, učitelia experimentovali
spolu so žiakmi, alebo či ticho pracovali pre seba,
ako to robil Feininger. Vedomie přítomnosti
týchto majstrov dávalo Bauhausu morálny status,
ktorý zavazoval, stimuloval a vyzýval k najvyš-
šiemu možnému výkonu. Tento morálny status
bol podstatou jedinečnosti Bauhausu. Hovořím
o ,,jedinečnosti", lebo je nepochybné, že toto
stretnutie geniálnych nadaní odhliadnuc od zá-
sluhy Gropiovej, ktorý ich na Bauhaus povolal,
bolo šťastnou náhodou, ktorá sa nedá len tak
zopakovat, plánovité aranžovat na nejakom unes-
te a v nejakom čase. V tomto smere sa Bauhaus
stal skutočne ideou, ktorá nás pozdvihuje a po-
máhá nám sa orientovat, ktorú však nemůžeme
jednoducho napodob nit.
Spomedzi viacerých hodnotiacich meradiel, po-
dlá ktorých můžeme Bauhaus hodnotit, jepracovný
etos jedinou konštantou, ktorá počas celých štr-
nástich rokov existencie Bauhausu neohraničene
platila. Tento etos je najpodstatnějším kritériom
na posudenie Bauhausu. Jednotlivé ciele sa časom
měnili. Začiatok charakterizovala romantická fáza,
v ktorej sa hovořilo o spoločnosti remeselníkov
ešte úplné v zmysle Morrisovom a Buskino-
vo m. Myšlienka o výchove cez manuálnu činnost,
rozšířená už v 19. storočí, bola v koncepcii Bau-
hausu Gropiom premenená a umělecky diferen-
covaná, ultenna, Moholya-Nagya a Albersa
stala sa základnou súčasťou elementárnej výučby.
Roku 1923 proklamoval Gropius názor, že
urnenie a technika rnajú tvořit novu jednotu,
v estetickom preniknutí technickej civilizácie
a tým v jej humanizácii sa spoznala do budúc-
nosti směrujúca úloha; trochu nejasná představa
o ideálnej spoločnosti remeselníkov sa spresnila
v myšlienku pracovného kolektivu, praktizova-
ného v Bauhause, s funkčně podmienenou dělbou
práce; Hannes Meyer systematizoval a racionali-
zoval tvořivý proces špeciálne v architektúre
a podčiarkol sociálny moment, jasnejšie povedané,
přeložil sa důraz zo spoločnosti tvoriacich na spo-
iočnost konzumentov, ktorých potřebám bolo
třeba za hospodářsky ťažkých okolností vyhovieť.
Mies van der Rohe vyzdvihol pojem kvality

ako najvyššiu normu, pričom dal svojimi vlastný-
mi stavbami najlepší příklad. Sociálnemu hladisku
nechávala táto požiadavka po kvalitě málo pries-
toru, no predsa nemůžeme — ako to dokazuje
činnost Hilbereimera, ktorý vtedy okrem iného
pracoval na variabilnom dome pre rastúcu alebo
sa zmenšujúcu rodinu — ani o poslednom vývo-
jovom období Bauhausu tvrdit, že by tu bola
ohýbala myšlienka vzájomnej závaznosti, presa-
hujúca pedagogické a odborné úlohy. Zo všetkých
štyroch období, na ktoré můžeme históriu Bau-
hausu rozdělit — éry Gropmwj do roku 1923, éry
Gropiovej do 1928, éry Afeyeru a éry
Aftegu vuw der d?oAe působia rozhoduj úce myšlienky
naďalej. Často ma v rozhovoroch o Bauhause pře-
kvapuje, že sa partner pohybuje na inej platformě,
pretože si svoju představu o Bauhause vytvořil
jednostranné, z jedného zo štyroch vývojových
období. 8 podstatou Bauhausu působia ďalej aj
jeho interné napátia — spory, ktoré sa kedysi
v Bauhause viedli, ešte stále nedozněli. Myslím
tu například na Hochschule für Gestaltung
v Ulme, ktorá sa odvolává na přísný, k vědeckosti
smerujúci funkcionalizmus Hannesa Meyera a po-
lemizuje proti Gr opioví. V zátvorkách sporné-
nuté — je to podivný, strnulý, neskorý protest,
ktorý historické události skúma vzhladom na to.
či sa hodia do vlastnej dogrny a ktorý sa od nich
nedokázal odpútat. Hypnotizované hladí škola
spät na Bauhaus, ktorý by rada překonala a ktorý
sa tu stává hypotékou. Protikladné koncepcie,
ktoré obe vychádzajú z Bauhausu, jestvujú dodnes
medzi oboma příslušnými fakultami vysokej školy
technickej v Chicagu a Cambridge, tieto sa však
na štastie věděli oslobodiť od doktrinárskej strnu-
losti, ktorou si na iných miestach zablokovaii
vlastný vývoj. Rým sa v Chicagu sleduje línia
Miesa van der Rohe, buduje Massachussets
Institute of Technology v Cambridge predovšet-
kým na duchovnom dedičstve Moholya-Nagya.
Moholyov odkaz působí súčasne aj v Chicagu,
v Institute of Design, ktorý vyšiel z New Bauhaus
založeného roku 1937 a je teraz spojený s Illinois
Institute of Technology. Na Harvardskej uni-
verzitě, podobné ako v Massachussets Institute
of Technology v Cambridge, ešte stále sa pociťuje,
že tu dlhé roky působil Gropius, a umělecká
výučba v Yale a New Haven je napriek protiklad-
ným tendenciám poznačená Albersom aj po jeho
emeritovaní. Vetvy, ktoré vznikli z kmeňa Bau-

61
loading ...