Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Príspevok k problematike maliarskej roditiy
ZaHingerovcov

ANNA PETROVÁ — PLE8K0T0VÁ

Začiatok poslednej třetiny 18. stor. je na Slo-
vensku, a najma v Bratislavě, vtedajšom koruno-
vačnom a hlavnom meste Uhorska, obdobím
intenzívnej regenerácie výtvarnoumeleckej akti-
vity. Za svoj opátovný, i keď krátkodychý
rozkvet vďačí výtvarné umenie nielen hospodárskej
prospérité a spoločenskej atraktivnosti města.
Zvýrazňuje sa v ňom aj posledná vlna štědrého
mecenášstva šlachty a duchovenstva, ako aj
známa náklonnost a porozumenie miestodržitela
Alberta Těšínského pre věci výtvarného umenia.
Priaznivá atmosféra, v ktorej sa rodia početné
rozsiahlejšie objednávky, atrahuje do Bratislavy
a do severozápadnej časti Uhorska — na Sloven-
sko — vóbec celý rad cudzích, najma rakúskych
umelcov, ktorí sem prichádzajú váčšinou z blízkéj
Viedne. Výtvarnoumelecká expanzia Viedne, ktorá
je sprievodným znakom mocenskej expanzie vie-
denského dvora, poznamenává tak rozhodujúcim
spósobom výtvarný přejav Slovenska. Prostred-
níctvom rakúskej maliarskej školy, ktorá má
úzký kontakt s talianskym uměním, dostáváju sa
na Slovensko aj podnětné impulzy benátského
maliarstva, ktoré je v epoche settecenta opat
na čele európskeho uměleckého diania. V tejto
súvislosti třeba povedat, že zeme rakúskeho
mocnářstva přitahuje v tomto období nie natoïko
temnosvit Piazettov (1682—1754), či velký pří-
klad Tiepolov (1696—1770), ale skór lubivejšie,
dekorativnejšie dielo Jacopa Amigoniho (1682 —
1752), Gianantonia Pellegriniho (1675—1741), či
patetické rokoko Giovanniho Battistu Pittoniho
(1687-1767)4
Spojenie rakúskych maliarov so Slovenskom
je — obdobné ako počas celého 18. stor. — váč-
šinou iba přechodné a trvá počas realizovania

objednaných práč. Vo výnimočných prípadoch
nadobúdajú však aj trvalý charakter. Iba pří-
ležitostné, zato nemálo podnětné je na Slovensku
účinkovanie Franza Antona Maulbertscha (1724 —
1796), pokračuj úce po prácach pre Trnavu, Komárno
a Trenč. Bohuslavice o. i. účasťou pri výzdobě
bratislavského královského hradu, letného paláca
Erdódyovcov a bratislavského Primaciálneho pa-
lácar Do užšie vymedzeného pojmu rakúskej školy,
zasahuj úce j na Slovensko, třeba zahrnút aj
tvorbu maliarov Jána Jozefa Hauzingera (1728 —
1786), Caspara Sambacha (1715—1795) a Vincenza
Fischera (1729—1810), zúčastněných rovnako pri
tereziánskej výzdobě bratislavského hradu, no
činných aj na iných miestach Slovenska (Hau-
zinger v Trnavě a v Komárně, Fischer v Trnavě
a v Slatině), ako aj činnost Franza Sigrista
v Samoríne (fresky paulánského kostolajd Do
širšieho kontextu rakúskej maliarskej školy sa
zaraduje tvorba Maulbertschovho priatela a násle-
dovníka Felixa Iva Leichera (1727—1812), ktorý
zanechává kolekciu oltárnych obrazov vo farskom
kostole v Banskej BystriciJ a tvorba Maulbert-
schovho žiaka a spolupracovníka Jozefa Wint.er-
haltera (1743—1807), angažovaného taktiež pri
rozsiahlych výzdobných prácach na bratislavskom
hrade a erdodyovskom letnom sídle J
K umelcom, ktorí sa odštěpujú obdobné z ra-
kúskej maliarskej školy, čo si však na rozdiel od
už uvedených zakladajú na Slovensku svoju
existenciu natrvalo, patří o. i. solnohradský rodák
Jozef Zanussi (1737— po 1818?), následovník
Pavla Trogera, činný v službách trnavskej die-
cézyj a viedenský Andrej Zallinger, ktorý sa
etabloval v Bratislavě.
Andrej Zallinger přitahuje pozornost slovenskéj

31