Slovenskí drotári a umenie
Na přelome storočia publicisti, výtvarní umělci
a aj politici často typizovali biedu a zaostalost
Slovenska postavou drotára.^ Podomoví obchodníci
a opraváři, čím od konca 18. stor. na Slovensku,
v Uhorsku i za hranicami drotári vlastně bol i,
představu o biede vyvolávali oblečením, druhom
1. T. Valerio, rytina z roku 1853
SOŇA KOVAČEVIČOVÁ
práce í tým, že pracovali mimo svojej rodnéj obce
a vlasti, každú chvílu před inými dverami.
Hlavnou příčinou tohto túlavého života a málo
výnosnej práce bol hospodářsky úpadok Sloven-
ska, ktorý hnal otcov, synov a rodiny za robotou
do cudziny. Drotári však neboli jedinými po-
domovými remeselníkmi a obchodníkmi na Slo-
vensku. Do tejto skupiny patřili aj olejkári,
šafraníci, plátenníci, skláři a pod. Tieto druhy
zamestnania sa vyvinuli v priebehu 18. storočia
v dosledku preludnenosti Slovenska pri slabom
rozvoji manufaktur a pomalom raste priemyslu
v Uhorsku. V súvislosti s kolísavostou priemysel-
ného podnikania tieto druhy zamestnania miesta-
mi přetrvali i v prvých desatročiach 20. stor.
Šafraníci, plátenníci, olejkári i drotári vo svojom
domácom prostředí patřili medzi vážených, světa
skúsených 1'udí, ktorí okrem zárobku prinášali
domov aj nové poznatky a idey z cudziny. Preto
romantická představa o drotárovi bola pravdivá
len v sféře sociálnej, bola však prinajmenej
skreslená, ak nie urážlivá, zo stránky ludskej,
veď remeselne zručný, skromný drotár so životnou
múdrosťou nadobudnutou vo svete si nezasluhoval
hanobné pejorativně epitetond
V náhlade na profesiu drotárov sa romantike
nevyhli ani prvé práce, ktoré sa usilovali mnoho-
značnost života a práce drotárov podat mono-
grahckyd Novšie práce sledovali život a prácu
drotárov najma z hïadiska ekonomického a spolo-
čenského. Preto v publikovaných štúdiách a člán-
koch i v monograhách (rukopisných) sa dozvedáme
cenné údaje o živote drotárskych rodin v mater-
ských obciach, o cestách drotárov po svete,
o stagnácii i rozkvete tohto zamestnania, o spolo-
čenskom ponížení i vzdělaní drotárovd Máloktorá
132
Na přelome storočia publicisti, výtvarní umělci
a aj politici často typizovali biedu a zaostalost
Slovenska postavou drotára.^ Podomoví obchodníci
a opraváři, čím od konca 18. stor. na Slovensku,
v Uhorsku i za hranicami drotári vlastně bol i,
představu o biede vyvolávali oblečením, druhom
1. T. Valerio, rytina z roku 1853
SOŇA KOVAČEVIČOVÁ
práce í tým, že pracovali mimo svojej rodnéj obce
a vlasti, každú chvílu před inými dverami.
Hlavnou příčinou tohto túlavého života a málo
výnosnej práce bol hospodářsky úpadok Sloven-
ska, ktorý hnal otcov, synov a rodiny za robotou
do cudziny. Drotári však neboli jedinými po-
domovými remeselníkmi a obchodníkmi na Slo-
vensku. Do tejto skupiny patřili aj olejkári,
šafraníci, plátenníci, skláři a pod. Tieto druhy
zamestnania sa vyvinuli v priebehu 18. storočia
v dosledku preludnenosti Slovenska pri slabom
rozvoji manufaktur a pomalom raste priemyslu
v Uhorsku. V súvislosti s kolísavostou priemysel-
ného podnikania tieto druhy zamestnania miesta-
mi přetrvali i v prvých desatročiach 20. stor.
Šafraníci, plátenníci, olejkári i drotári vo svojom
domácom prostředí patřili medzi vážených, světa
skúsených 1'udí, ktorí okrem zárobku prinášali
domov aj nové poznatky a idey z cudziny. Preto
romantická představa o drotárovi bola pravdivá
len v sféře sociálnej, bola však prinajmenej
skreslená, ak nie urážlivá, zo stránky ludskej,
veď remeselne zručný, skromný drotár so životnou
múdrosťou nadobudnutou vo svete si nezasluhoval
hanobné pejorativně epitetond
V náhlade na profesiu drotárov sa romantike
nevyhli ani prvé práce, ktoré sa usilovali mnoho-
značnost života a práce drotárov podat mono-
grahckyd Novšie práce sledovali život a prácu
drotárov najma z hïadiska ekonomického a spolo-
čenského. Preto v publikovaných štúdiách a člán-
koch i v monograhách (rukopisných) sa dozvedáme
cenné údaje o živote drotárskych rodin v mater-
ských obciach, o cestách drotárov po svete,
o stagnácii i rozkvete tohto zamestnania, o spolo-
čenskom ponížení i vzdělaní drotárovd Máloktorá
132