práca sa však zaoberala dokladmi o myšlienkovom
a obrazovom svete týchto svetabežníkov, ktorí
s krosnou na chrbte putovali po Europe i po
Amerike. Zlomkovitě pozbierané doklady drotár-
skeho slovesného, hudobného i výtvarného umenia
sa na základe porovnania s klasickými formami
tradičného slovenského ludového umenia pokládali
za chudobné a netypické, stojace na periférii
ludového umenia i na okraji teoretických i zbera-
telských záujmov.^
V československej časti výstavy insitného ume-
nia v Bratislavě roku 1966 boli zaradené aj
niektoré figurálně práce drotárov. s Tieto exponáty
upozornili, že k drotárom a k ich tvorbě sa bude
potřebné vrátit z hladiska vývinu ludového
umenia a názorov na tvorbu 1'udu. Tuto domnienku
potvrdila i výstava historického odboru Slovenské-
ho národného muzea v Bratislavě roku 1967,
ktorá poukázala na příčiny vzniku, rozvoj a
a zániku drotárstva na Slovensku a demonstrovala
biedu i lesk tejto profesie doma i v zahraničí.?
Vo výstavnom priestore zhromaždili doklady
a predmety roztratené na rozličných miestach,
a návštěvník výstavy mohol konfrontovat život
a prácu drotárov s podmienkami vzniku, rozvoj a
a zániku tejto profesie a přitom si urobit představu
nielen o spoločenskom a hospodárskom živote
drotárov, ale zamysliet sa aj nad duševným
životom drotárov. Přitom sa ukázalo, že drotársky
myšlienkový a obrazový svět v dósledku odlišnosti
práce, prostredia a života bol iný než duševný
život remeselníkov a rolníkov, ktorí žili tradičným
životom na Slovensku. Okrem materiálu zhromaž-
deného zberatelmi, historikmi, etnografmi i dro-
tármi samými boli tu vystavené i diel a profesio-
nálnych umelcov čerpá júcich náměty zo života
drotárov, i umělecké práce drotárov samých.
Týmto viacstranným dokladovým materiálom
viazaným na jednu problematiku sa odkryla
mnohoznačnost života i práce drotárov. Okrem
iného sa ukázala aj určitá rozpornost v představě
profesionálnych umelcov o drotároch, čoho dokla-
dom boli vystavené práce, a medzi tým, čím
drotári — súdiac podlá nimi produkovaného
umenia — boli.s V súhlase s romantickým názorom
na biedu a primitívnost drotárov ako časti chu-
dobného a zaostalého slovenského 1'udu váčšina
výtvarníkov pri znázornění drotára vychádzala
z vonkajších znakov tejto profesie, akým bol oděv,
pracovné nástroje, postoj pri práci a pod. Autoři


2. V. Hložník, Drořár, perokresba, 1957, 29x20 cm.
V zbierkach E. Janotu

malieb, grafik a plastik sa zriedkakedy vnárali
hlbšie pod povrch vonkajších znakov tak, aby
zachytili rozpory a složitost psychického života
drotárov. Preto váčšina komorných diel předsta-
vila drotára ako túlavého chudáka — primitiva.
Osud osamělého drsného muža, vo vnutri plného
něhy k rodině a túžby po domove, muža, ktorého
zamestnanie a spoločenské postavenie bolo v roz-
pore s jeho vedomosťami, skúsenosťami a názormi,
sa umelcom málokedy podařilo vyjádřit.^ Takéto
poňatie drotára předpokládalo znalost spletitostí
zložitých historických, hospodářských, spoločen-
ských i kultúrnych pomerov na Slovensku v 19.
stor. a začiatkom 20. stor., k čomu vtedy dospěl
len poměrně uzky kruh slovenskej inteligencied^
Z rozporo v, ktoré sa zúčastnili na formovaní
života i práce drotárov v tomto spletitom vývi-

133