Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 20
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0028
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

1. Jwcp Medaila pre Karola Alberta
(averz), Germanisches Nationalmuseum, Norimberk,
pozn. 5

tom. U Donnera- naproti tomu ostávajú predmety
samostatné a navzájom odiíšené. Postavy sa
prekrývajú před neurčitým, a preto priest-orove
nosným pozadím. Vo výstavbě mot-ivických de-
tailov a v technickom pojednaní ostává však
Donner do značnej miery zaviazaný svojmu
učitelovi.
Pri všetkej podobnosti a umeleckej kvalit-e
sa Donnerovi nepodařilo v salzburskej mincovní
získat podobné uznanie, ako mal Richter. Intri-
gánstvo medzi zamestnancami, mladíčka neskú-
senosť a nie na poslednom mieste jeho nerozvážná
smělost v žiadostiach a návrhoch na mincovný
úřad překazili každý čo len skromný úspěch.
Z hladiska Donnerovno ďalšieho vývinu je zo žia-
dostí zaujímavý jeden ,,memoriák', ktorý umelec
adresoval arcibiskupovi Františkovi Antonovi,
kniežaťu Harrachovid Popři návrhu poukazuj úcom
na výhody plynúce z užívania untersberského
mramoru Donner uvažoval, aby si namiesto
dovozu drahého norimberského mosadzného tovaru
(zvony, spony, panvice, svietidlá^ atď.) postavili
vlastnú továren. V Salzburgu sú predsa sami
schopní zhostit sa potřebných práč, veď majú
dostatok surovin i kvalifikovaných remenárov
a zlievačov. Keďže Donner odovzdal v januári


2. Jwuj Gwruer, Medaila pre Karola Alberta
(reverz), Germanisches Nationalmuseum, Norimberk,
pozn. 5

1727 dvorskej kancelárii podrobný projekt, v kto-
rom špecihkoval svoje plányý možno předpoklá-
dat, že už v tom čase bol bližšie oboznámený
so zlievačskou technikou.
S technikou odlievania sa Donner mohol zozná-
miť rôznym spósobom: buď prostřední ctvom
odlievania používaného v mincovniy^ alebo cez
doteraz nie ešt-e celkom objasnenú obyčaj robiť
pravdepodobne podlá medailí — bozzetti — váčšie
skúšobné odliatky z olova. Zrejme tu nejde
o odliatky, keďže bolí podstatné váčšie ako
originálně medaily a naviac urobené tak povrchnou
technikou, že výroba napodobenin bola skoro
vyhrčená. Tým len chceme naznačit, že i v 18.
stor. — z ktorého poznáme skoro výlučné ražby
a nie odliatky — nebolo pre medailérov nemožné
osvojit si odlievaciu techniku.
Popři medailérskej činnosti ozřejmuje právě
táto Donnerova žiadosť jeho neskoršie práce
v kove. Donnerov příklon k bronzu a neskoršie
k olovu je, pravda, taktiež výsledkom logiky,
vývinu, ktorou dospěl napokon k materiálu
umožňuj úcemu velmi detailné pojednáme po-
vrchu;^ no predsa představuje salzburská činnost
jeden z predpokladov jeho neskoršej volby.
Hodnotenie prvých Donnerových práč v kove

20
loading ...