Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Další záznam v sobášnej matrike bratislavské]
svätomartinskej fary pochádza z 23. novembra
1738. ,,8tatuarius" Rafael Donner je tu vedno
so Šebastiánom Dórnbacherom, kuchárom grófa
Juraja Erdódyho, zapísaný ako svedok pri sobáši
Františka Ruimera, vincúra měno váného grófa
a jeho nevesty Marie Anny Holbsteigerovej,
dcery stupavského dřevařského majstra Vavrinca
Holbsteigera.
Zápisy v bratislavskej matrike narodených
představuj ú bezdětných manželov Donnerovcov,
ktorých jediná dcera zomrela krátko po narodení,
niekolkokrát vo funkcii krstných rodičov. Po-
ukazujú na to, že J. R. Donner v Bratislavě nežil
izolované, nepohyboval sa iba v úzkom kruhu
svojich spolupracovníkův, ale nadvázoval aj širšie
spoločenské styky a kontakty a začleňoval sa
organicky do miestneho etnika.
Podobné ako sobáše, aj krstiny představovali
v 18. stor. bezpochyby závažnú spoločenskú
událost, ktorá sa netýkala iba úzko vymedzeného
rodinného kruhu, ako sa to stalo zvykom neskór,
keď sa kmotrovstvom vyznamenával váčšinou
niektorý člen najbližšieho příbuzenstva. Sudiac
pódia svědectva matrik, protireformačná baro-
ková doba prikliadala prekvapivo intenzívně aj
k mimoduchovným momentom, k spoločenskej
a materiálnej stránke tohto aktu. Podolme ako
volbou sobášnych svedkov, aj volbou kmotrovcov
sa sledovalo získanie či upevnenie spoločenského
postavenia, zabezpečenie priazne představeného
a pod. Častým javom bolo kmotrovstvo aj medzi
príslušníkmi určitých pracovných kolektívov, či
medzi iuďmi pracovně alebo záujmove inak
pútanými. Pri funkcii krstných rodičov nešlo iba
o formalitu, ako je to běžné v terajších časoch;
zavazovala k trvalej starostlivosti o duchovný
vývoj, ba sčasti aj o sociálně zabezpečenie krstňaťa.
Donnerove bratislavské spoločenské styky sa
pódia výpovede matrik viažu popři spolupracov-
níkoch jednak na okruh umelcov — hudobníkov,
ku ktorým umelca pútali azda aj isté duchovné
zväzky či priamo záujem o hudbu, jednak na
okruh jednoduchých drobných 1'udí z rado v
mešianov a služobníkov arcibiskupa Esterházyho,
resp. grófa Juraja Erdódyho. Svedčia na jednej
straně o širších kultúrnych záujmoch umelca,
na straně druhej o neklamnej črte demokratičnosti,
o ktorej napokon výrečne hovoří aj umělcova
podobizen od Pavla Trogera (rozšířená prostred-

níctvom rytiny Jakuba Schmutzera), predstavu-
júca J. R. Donnera ako ,,prostého robotného
nádenníka na poli umenia".
Pódia záznamov v r.k. matrike narodených
(fara sv. Martina) sú Donnerovci 29. júla 1732
zapísaní ako kmotro via Márie Evy, dcéry hajdú-
cha v službách arcibiskupa Esterházyho, 9. apríla
1734 vstupujú do rovnakého vztahu k dcérke
Gašpara Kneesa, zaměstnaného rovnako v arci-
biskupských službách.? Donnerovo povolanie je
v prvom případe označené ako ,,sculptor" (rezbár),
v druhom případe ako ,,statuarius" (sochár).
V najbližšom zápise z 20. marca 1736 sice
v krstnej matrike nehguruje sám J. R. Donner,
iba jeho manželka rod. Prechtlová, pozoruhodný
je však údaj, že Eva ,,Donnerin" je tu označená
ako žena sochára a staviteia (Bildhauers und
Baumeisters consors). Z širšieho kultúrnohisto-
rického hiadiska je zápis zaujímavý tým, že ako
otec novorodeniatka, Alžběty Jozefy, udává sa
Václav Sokolár (Wenceslaus Sokolar), královský
trubač na lovecký roh (Regiae Celsitudinis Jäger -
hornmeister) a ako kmotor je uvedený Jozef
Ehirm, ,,komorný hudobník jeho Výsosti vojvodu
Lotrinského". Svědčí nielen o rušnom spoločen-
skom živote Bratislavy, ktorý tu pulzoval zásluhou
regimentu Karola Lotrinského i občasnej přítom-
nosti vojvodu Františka Štefana Lotrinského
a Márie Terézie,s predurčenej Pragmatickou sank-
ciou prevziaf rakúsky a uherský trón, ale odhaluje
aj dosiai neznámu kapitolu hudobného života
města J
Následujúci zápis, zanesený do matriky 9. apríla
1737, ktorý ,,statuariusa" Donnera a jeho man-
želku zaznamenává opat ako kmotrov, týká sa
Márie Anny Alžběty, dalšej dcéry Václava Sokola
(sic!), ktorý je — súdiac pódia zhodného mena
matky (Mária Anna v prvom případe a Marianna
v případe druhom) — pódia všetkého totožný
so spomínaným Václavom SokoláromD
Posledný zápis z 15. apríla 1739 je z umelecko-
historického hiadiska najzaujímavejší. Donnerovci
sú tu zapísaní ako krstní rodičia Rafaela, syna
Michala Elbsa, příslušníka meštianskej stráže
,,miles civitatis", pričom nmelcovo povolanie je
označené honosným titulom cisárskeho archi-
tekta — ,,Architectus Caesareus"; jeho činnost
sochárska je tu celkom opomenutá. Obidva
zápisy, záznam z 20. marca 1736, uvádzajúci
Donnerovu ženu ako manželku sochára a stavi-

164