Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 165
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0179
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tel'a, najmá však posledný zápis, ktorý zrejme
pódia udania samého umelca hovoří jednoznačné
o jeho kvaliňkácii císařského architekta, si vy-
žiadajú revízin doterajších názorov na Donnera
a na jeho stavitelská činnost a nabádajn vyhiadať
doklady, ktoré by ju ozřejmili.
Na základe týchto ndajov sa dostává do nového
světla nielen otázka Donnerovej účasti pri obno-
vovaní veze bratislavského dómu roku 1734,
ale aj otázka autorstva architektonickej zložky
kaplnky sv. Jána Almužníka. Názory na tuto
otázku sa dosiai měnili. Zat.iai čo Donnerov prvý
monograhsta, Albert Ug, ju připisoval povodně
Donnerovi^ a až neskór, snčasne s Pasteinerom
vyslovil mienku, že tu ide o návrh Jozefa Emanuela
Fischera z Erlachu, Andor Pigler si jeho no vší
názor nielenže osvojil, ale Donnerovu aktívnu
staviteiskú činnost uviedol vóbec ako dubióznuU
Anton Richard Franz o šest rokov neskór znovu
zopakoval svoju — už dávnéjšie vyslovenu —
atribúciu J. R. Donnerovi^ a podoprel ju aj
odvolávkou na archívny materiál bratislavskej
kapituly, no medzičasom sa vyskytli aj názory
o autorstve L. Hildebrandta. V poslednej době
Donnerova stavitelská činnost upadla celkom
do zabudnutiaR
Je zaiste pozoruhodné, že ani podrobná mono-
graha HildebrandtovaJ^ ani podrobná monograha

Poznámky
4 Donnerovo bratislavské obdobie si vysoko cení aj
najnovšia literatura. Iste nie je náhodné, že v nedávno
vydanej publikácii Wernera Hagera a Evy Márie Wagne-
rovej, BarocURňMpA: ta ktorá vyšla v sérii
Monumente des Abendlandes (Umschau Verlag, Frankfurt
nad Mohanom, 1964), umělcovo dielo reprezentujú popři
detailnom zabere z Piety v Gurku právě tri práce, ktoré
vznikli v Bratislavě: súsošie sv. Martina, anjel z bývalého
hlavného oltára bratislavského dómu a postava perzoni-
Rkujúca rieku Traun zo studné na Neuer Markte vo
Viedni, ktorá vznikla rovnako v Bratislavě.
" J. R. Donner bol salzburskými mincmajstrami, ktorí
v ňom viděli nežiadúceho konkurenta, obžalovaný
dokonca z falšovania mincí.
3 Z práč, ktoré vyšli o ňom v poslednej době u nás,
připomínáme aspoň monograhu Dormer <3 %a.
ótoveřM&M (Tvar, Bratislava 1954), ktorú pod vedením
J. Kostku spracovali poslucháči dějin umenia UK
v Bratislavě. Donnerovho bratislavského obdobia sa

Jozefa Emanuela Fischera z ErlaclnP^ sa o kaplnke
sv. Jána Almužníka nezmieňujú, hoci v iných
snvislostiach Bratislava v nich opomenutá nie je,
a prvá práca spomína dokonca aj bratislavský
dóm. Podlá najnovšieho stavu výskumu teda obe
,,protidonnerovské" teorie padajn, resp. prinaj-
menšom ustupujú do úzadia. Poměrně jednoduchá
statická konštrukcia kaplnky, ako aj okolnost,
že jej architektura niektorými svojimi detailmi
připomíná koncepciu oboch týchto popredných
stavitelov raknskeho baroka, s ktorých prácou
Donner prišiel v Salzburgu do úzkého styku,
domnienku o Donnerovom autorstve iba podporu-
je. K problému Donnerovej stavitelskéj činnosti
sa bude třeba zrejme vrátit systematickým a ciela-
vedomým výskumom, ktorý, nazdávame sa, pri-
nesie ďalšie doklady na podopretie našej mienky.
O tieto dokumenty sa však bude třeba zaujímat —
podlá všetkého — ani nie tak v Bratislavě, ako
skór vo Viedni, kde umelec přežil krátký zvyšný
čas svojho života.
Je možné, že v zistení Donnerovej funkcie pri
viedenskom dvore je aj kluč k objasneniu doposia!
nie celkom uspokojivo zodpovedanej otázky pří-
činy umelcovho odchodu z Bratislavy. Ide o to,
či právě vymenovanie za cisárskeho architekta
neodvelilo J. R. Donnera z Bratislavy do cisárske-
ho sídla — ViedneU

dotýkala aj polemika, ktorá prebehla v odbornej litera-
tuře o jeho autorstve pri plastikách paulánského kostola
v Marianke.
4 Dizertácia M. Schwarza, UofwrpfoMewre tm Ker A; dea
deory Rop/nreA Domrer, Münster 1966. Od toho istého auto-
ra pochádza aj ikonografická št.údia ReAté/y A:upAaAcy
od Jm'qju Rq/aeAn Do/meru, ktorú
uveřejňuje časopis Ars v tomto čísle a ktorá upozorňuje
rovnako na jeho činnost medailérsku.
3 Pozři bratislavské matriky narodených, resp. sobá-
šených r. k. fary sv. Martina v Bratislavě — roky 1730—
1740. (Dnes sú všetky v Štátnom archíve v Brati-
slavě.) Na základe ich údaj o v sa naše znalosti o bratislav-
ských sochároch Donnerovho obdobia — odkázané
doposia! na súhrnnú prácu M. Aggházyovej, A
320&/'d.3zaA 4fayya7*o?'3zdyo?T I—III, Budapešť 1959 -
podstatné rozšířili. Keď uvážime, že popři uvedených
sochároch pracoval v Bratislavě a v pril'ahlom Devine —
významnom to kamenárskom středisku — súbežne celý

165
loading ...