DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Aggházyová-Gyulácsi, Mária: Niekol'ko pamiatok z dielne G. B. Barberiniho na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0162
vymodelovaných pre novoměstský kostol a pre-
poštskú kaplnku: umiesteme sediacich hgúr je
úplné ,,barberiniovské", typy tváří sú obdobné
so sochami na oltáři kaplnky a na zábradlí organa.
Pódia svědectva archívnych dokladov vznikli
až roku 1692,^ čiže rok po predpokladanom dátume
Barberiniho úmrtia. Móže tu teda byť reč vskutku
len o diele spolupracovníka alebo žiaka. Na koho
by sme si však mohli spomenuť spomedzi jeho
spolupracovníkův uvádzaných vedno s ním v ne-
skoršom období jeho činnosti v Kremsmúnsteri?
Či na Antonia Quadria, ktorý neskoršie pracoval
v Štajerskom Hradci (Graz) a na okolí a ktorý
prišiel azda zo Stajerska za svojimi predkami
a následuj uc ich, dostal sa až do služieb jezuito v
v Trnavě*? Neskoršie — roku 1711 —- pracoval
Poznámky
i Hans Hoffmann, Der G. /i. jBurčerúú,
Augsburg 1928.
^ Luigi Simona, LArie deHo aeZ CmUone Ticmo
II, Bellinzona 1938, 30, Rg. 30.
^ Arte e Artisti dei Laghi Lombard! II, Como 1964,
Rg. 91 e 92
s určitosťou aj u jezuitov v chorvátskej Vinici.
Či to bol azda Girolamo Alheri, ktorý po posobení
v Barberiniho dielni v Kremsmünsteri objavuje sa
roku 1681 u servitov v Lorete, ktoré patřilo vtedy
tiež k Uhorskn? To značí, že mal s Uhorskom
spojenie už aj před rokom 1692. Na činnosti
početnej skupiny štukatérov v Lorete však ne-
možno zistiť stopy barberiniovského štýlu, a takto
sa Loreto nedá považovat za medzistanicu veducu
k Trnavě.
Otázku osobného pósobenia Giovanniho Battistn
Barberiniho v Uhorsku móžeme vyriešiť až potom,
keď sa najdu vierohodné archívně údaje. Medzi
pamiatkami na slovenskom území sa však zacho-
vali bezpečné a určité stopy činnosti jeho dielne
a jeho individuálneho umenia.
4 Ezia Gavazza, Deí Rur&erúú pLáticníorg Zomčardo.
Arte Lombarda, 1962, 63 e ss.
5 R. Preimesberger, AoPzea STuTLaRu* fa
Arte e Artisti ... II, Como 1964, 333, Rg. 287.
s Archivio di Stato, Budapest. Acta Jesuitica Tyrna-
viensis. Fasc. 7, fol. 17—22 (Gyéressy).
148
poštskú kaplnku: umiesteme sediacich hgúr je
úplné ,,barberiniovské", typy tváří sú obdobné
so sochami na oltáři kaplnky a na zábradlí organa.
Pódia svědectva archívnych dokladov vznikli
až roku 1692,^ čiže rok po predpokladanom dátume
Barberiniho úmrtia. Móže tu teda byť reč vskutku
len o diele spolupracovníka alebo žiaka. Na koho
by sme si však mohli spomenuť spomedzi jeho
spolupracovníkův uvádzaných vedno s ním v ne-
skoršom období jeho činnosti v Kremsmúnsteri?
Či na Antonia Quadria, ktorý neskoršie pracoval
v Štajerskom Hradci (Graz) a na okolí a ktorý
prišiel azda zo Stajerska za svojimi predkami
a následuj uc ich, dostal sa až do služieb jezuito v
v Trnavě*? Neskoršie — roku 1711 —- pracoval
Poznámky
i Hans Hoffmann, Der G. /i. jBurčerúú,
Augsburg 1928.
^ Luigi Simona, LArie deHo aeZ CmUone Ticmo
II, Bellinzona 1938, 30, Rg. 30.
^ Arte e Artisti dei Laghi Lombard! II, Como 1964,
Rg. 91 e 92
s určitosťou aj u jezuitov v chorvátskej Vinici.
Či to bol azda Girolamo Alheri, ktorý po posobení
v Barberiniho dielni v Kremsmünsteri objavuje sa
roku 1681 u servitov v Lorete, ktoré patřilo vtedy
tiež k Uhorskn? To značí, že mal s Uhorskom
spojenie už aj před rokom 1692. Na činnosti
početnej skupiny štukatérov v Lorete však ne-
možno zistiť stopy barberiniovského štýlu, a takto
sa Loreto nedá považovat za medzistanicu veducu
k Trnavě.
Otázku osobného pósobenia Giovanniho Battistn
Barberiniho v Uhorsku móžeme vyriešiť až potom,
keď sa najdu vierohodné archívně údaje. Medzi
pamiatkami na slovenskom území sa však zacho-
vali bezpečné a určité stopy činnosti jeho dielne
a jeho individuálneho umenia.
4 Ezia Gavazza, Deí Rur&erúú pLáticníorg Zomčardo.
Arte Lombarda, 1962, 63 e ss.
5 R. Preimesberger, AoPzea STuTLaRu* fa
Arte e Artisti ... II, Como 1964, 333, Rg. 287.
s Archivio di Stato, Budapest. Acta Jesuitica Tyrna-
viensis. Fasc. 7, fol. 17—22 (Gyéressy).
148