osídlením — obraz Nanebevstúpenia Pána. Kom-
pozičná schéma obrazu sv. Ladislava je založená
na priestorotvornej diagonále, přetínájúcej šikmo
plochu obrazu a směrujúcej do jeho 1'avého horného
rohu. Svátec, situovaný na mohutný oblak, je
odetý do královského rúcha — modrého, striebrom
vyšívaného šatu a červeného, hranostajům zdobe-
ného, naširoko roztvoreného plášťa. Jeho gesto
vyjadřuje pokoru a odovzdanost, pohlad sa
obracia nahor, k nadzemským výšinám. V pre-
dlžení kompozičněj diagonály smerom dolu, do-
prava, je skupina troch anjelikov nadnášajúca
červenú podušku s uhorskými korunovačnými
insígniami. Jeden z anjelikov drží vo volnéj
pravici halapartňu, další svátcov atribut, pod
ktorej úderom mala podlá svátoladislavskej le-
gendy vytrysknut zo skaly voda. Vo vrchole
diagonály nesu další anjelici zástavu so zlatom
vyšitým obrazom Panny Márie a s nápisom


3. Andrej Zallinger, Annu vt/MěuA Fnnu-M. ilíéflu,
oltárny obraz na hl. oltáři r.k. farského kostola v Šen-
kviciach, 1783, olej

Patrona Regni Hungariae. Pravú dolnú část
obrazu vypíná a jeho kompozičnú rovnováhu
vyvažuje hgúra anjela v tmavobéžovom, modro
lemovanom ruchu, ktorá sa typové opakuje aj na
dalších Zallingerových kompozíciách. Obdobnú
funkciu majú aj hlávky anjelikov v pravom
hornom a 1'avom dolnom rohu obrazu. Světlo,
ktoré ožaruje sv. Ladislava a čiastočne aj ostatné
ligúry, komponované na diagonálu, vychádza
z iracionálneho, akoby nadzemského světelného
zdroj a a popři vyakcentovaní hlavně j postavy
má za úlohu aj dramatizovat kompozíciu. Farebná
škála obrazu — dnes čiastočne potemněná — je
laděná do zlatohneda s jasné červeným akcentom
svätcovho plášta a ozdobnej podušky. Kompozícia
myšlienkove nadvážu je na ideový program Maul-
bertschovej nástropnej malby kaplnky, ktorá
představuje sv. Ladislava v bitke s Kumánmi,
pri zázračnom vyčarení vodného prameňa a Pat-
ronku Uhorska, tróniacu na vysokých oblakoch.
V diele F. A. Maulbertscha, ku ktorému viaže
Andreja Zallingera úzký žiacky vztah, analogickú
kompozíciu venovanú priamo svátoladislavskej
tematike sice nepoznáme — na freske v Gyóri
a na štúdii k oltárnemu obrazu pre Szombathely
rieši maj ster podobné ako v Bratislavě scénu
zázraku — zato na podobné riešenie výstavby
obrazu, využívajúce jednoduchý princip priesto-
rotvornej diagonály, příklady nechýbajú. Nájdeine
ich, pravda, nielen u Maulbertscha, resp. u iných
rakúskych maliarov, ale hojné aj vo svetovom
umění — v benátskom maliarstve 18. stor. napr.
u Sebastina Ricciho, Federica Bencovicha, Jacopa
Amigoniho, Giovanniho Battistu Pittoniho a dal-
ších.^ V signatúre obrazu ,,And. Zallinger 1781
Pinx.", lokalizovanej do 1'avého dolného rohu,
je zřetelná skratka krstného mena Andrej, čo
v tomto případe — ako sme na to už poukázali —
vyvracia tvrdenie o autorstve Jána Zallingera.
V porovnaní s Maulbertschovými prácami ide tu,
pravda, o dielo slabšej kvality, o dielo epigona,
ktorému chýba nielen majstrova iskra invencie,
ale aj brilantná 1'ahkost a obratnost v narábaní
s formou, farbou a svetlom.
V tom istom roku (1781) dodává Zallinger
(předpokládáme, že tu ide o Andreja) aj menšie,
bližšie nešpecihkované návrhy — Vorphnden
Entwurf — pre bratislavské, ešte koncom minulého
storočia zbúrané Csákyho divadlo, za čo dostává
skromný obnos 4 zlaté a 40 grajciarov.^

34