Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 64
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0074
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
ak má vystihnut aspoň sčasti mnohostrannost
a bohatstvo zmyslovo-názorných fenoménov v jeho
individualitě, je nerealizovatelný v takých termí-
noch, ktoré by sa týkali rýdzo len vizuálněj
sféry a neboli by skór opisom, připodobněním
a pod. Je pochopitelné, že sústava pojmov védy
o umění okrem pojmov opisových a všeobecných
kategorií uměno vědných musí zahrnovat aj pojmy
umeleckohistorické, ba pri výklade historie ume-
nia nemožno sa vedcom asi zaobíst ani bez určitých
pojmov historických alebo kuítúrnohistorických
(napr. gotická religiozita, baroková religiozita,
tradícia a pod.). Nemalý, ba neraz priam až
klúčový a nadradený význam o poj mo vom
systéme védy o umění v 19. a 20. stor. prislúchal
přitom pojmu štýlu, napriek tomu, že je to pojem
mimoriadne zložitý a mnohoznačný.
Nemóže byt pochyby o tom. že konceptualizácia,
tvorenie vědeckých pojmov, postihujúcich skúma-
né javy v čo možno najhlbšej podstatě, patří
k základným úlohám každého vědeckého odboru.
Veď vedecké pojmy, najma kategoriálneho rázu,
nepredstavujú len syntézu a najvyšší stupeň
poznávacieho úsilia mnohých bádatelských gene-
rácií, ale aj nepostrádatelný nástroj pre analyzo-
vanie a interpretovanie ešte nevyriešených problé-
mov, ktoré realita sama osebe a vo svojom vývine
prináša a nastoluje pre příslušná vedeckň disciplí-
nu. Prirodzene ale tak, ako nemóžeme považovat
proces 1'udského poznávania skutočnosti za úplné
ohraničitelný a ukončiteiný, tak ani vedecké
kategorie a pojmy nemožno chápat ako strnulé,
definitivně a absolútne; novoodhalená stránka
známého javu alebo nový, doteraz nepovšimnutý
fenomén mnohotvárnej reality rnóže niekedy
celkom podstatné a prevratne ovplyvniť aj
teoretickú a metodologická konštrukciu disciplíny,
do predmetu ktorej ,,objavený prvok" patří,
a vyžiada si neraz celkom rigorózně revidovanie
dovtedy petrifikovaných pojmov a zaužívanej
terminologie.
Neraz ide len o obsahové prehíbenie alebo
pretvorenie, prehodnotenie používaných pojmov,
no zavše aj o ich principiálně zamietnutie, ak by
sa ukázalo, že nie sú dost výstižné a spósobilé
vyjádřit nové myšlienkové stavby alebo správnu
interpretáciu materiálu. Je pravdou, že premeny
jazykových významov sú spravidla výrazom aj
premien duchovnej reprodukcie skutočnosti v róz-
nych fázach historického vývoj a a že ich verbálná

formulácia zachycuje vedomie systémovosti 1'ud-
ského poznania v jeho vývoji. To, prirodzene,
neznamená, že v jazykovej praxi nemóžu vznikat
aj také šlová, ktorým sice možno zodpovedajú
aj nějaké pojmy naoko vedeckej povahy, rozhodne
však nie skutočné, vědeckými pojmami post.ihnu-
telné javy či predmety, ako na to už dávnejšie
upozornil L. Wittgenstein a iní logisti, ktorí nie
celkom bez opodstatnenia viedli boje proti róznym
pseudoproblémom vo vede, ktorých proveniencia
bola výlučné, alebo aspoň v nemalej miere jazy-
ková.
Istotne nezriedka vzniká určitý pseudoproblém
aj tým, že sa terminologické výrazové prostriedky,
formulácie z rámca jednej metodologickej kon-
štrukcie prenášajú neadekvátně do druhej, nie-
kedy aj do vzdialenejších vědných disciplín.
Nemožno zaiste apodikticky tvrdit, že by takýto
postup nedoniesol zavše aj plodné výsledky, no
neraz právě táto mechanicky vykonaná transpo-
zícia zo sémantického hiadiska bývá ak nie pre-
javom. tak aspoň zdrojom konfúzií.
Část jednotlivých pracovných metod a im
subordinovaných postupov si veda o mnění
vypracovala empirickým spósobom. Tým istým
spôsobom sa utvárali napokon aj povodně histo-
ricky vzniknuté pojmy a příslušná terminológia
ako verbálná formulácia čiastkových poznatkov.
No ak tieto malí dosiahnut širšiu, všeobecnejšiu
platnost a kvalitativně představovat už pojmovú
bázu a pojmový aparát jednotlivých metodolo-
gických konštrukcií, nemohli mať naďalej iba ráz
historicko-konkrétnych pojmov, ale nutné boli,
aspoň ich určitá část, prehodnotené v pojmy
logické, respektive sa stali kategóriami teoretický-
mi. Prirodzene, v tejto etape sformúvania prísluš-
nej metodologickej konštrucie, okrem exploato-
vania — a nie vždy šťastného a osožného —
termínov získaných empirickou cestou, vytvárajú
sa aj niektoré také pojmy, ktoré sú formované
transcendentno-logickým spôsobom. Preto sa neraz
vytvoří situácia, že i skúmatelia tejže vednej
disciplíny musia osobitne vysvětlovat, ako určité
pojmy chápu, alebo ako by ich bolo třeba poňať,
najma ak ide o také kategorie, ktoré figurujú
v konkrétno-historických materiálových analýzach
jedinečného javu a přitom súčasne nadobudli
v rámci určitého metodologického systému inú
sémantická nosnost a funkcím Nedá sa popři et, že
v dósledku rozličných filozoficko-umeleckých kon-

64
loading ...