Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Poznámky

i Benedetto Croce, Aeg(Ae(řda, Praha 1907, 44 a n.
- H. Sedlmayr. dČMnVMnd IFaArAeřJ. Kunstgeschichte
als Stilgeschichte, 52.
3 D. Frey, Go(iA nnd Denařg^ance aJ^ (7rMn.dJ.nyen der
modernen IPeJJnn^cdnMnnyen, 1929.
4 V ZSSR sa zaoberali problémom štýlu v monograhách
alebo špeciálnych štúdiách početní odborníci, ako M.
Ginsberg, I. Joffe, M. Fabrikant, I. Maca, S. Skriabin,
I. Ryžkin, V. Prylkov, A. Bubniskaja, A. Burov, V. Pe-
telin, O. Larmin, A Losev, I. Kučerenko, B. R. Vipper a i.,
takže súhrnný kritický prehiad ich náhladov by si
vyžadoval osobitnú štúdiu. Česká umeleckohistorická
alebo teoretická literatura sa zaoberala problémom
štýlu už v 19. stor. a pochopitelné aj neskór. O oživení
zaujmu o problematiku štýlu medzi marxistami svědčí
medzinárodná diskusia o štýle, metóde a manière, kt-orá
sa však sústreduje na problémy socialistického realizmu.
V Maďarskej 1'udovej republike věnoval pozoruhodné
state problematike uměleckých štýlov najma literárny
historik T. Klaniczay (JdarHzmn^ é^ řroduJondMdoTndny,
Akadémia kiadó, 1964, 66—109) a v časopise Kritika
prebieha už dlhší čas diskusia o vztahu uměleckého
štýlu, metody a směru. U nás vzostup zaujmu o proble-
matiku štýlu signalizovala nedávná brněnská konferencia
o baroku, ako aj niektoré nové publikácie (M. Hama da,
Od óaroAa An AJasřeřznrM, 1967).
3 ,,Ak chceš niečo dóstojnejšie napísat, aby si to
čitatel' niekolko ráz prečítal, tak obracaj štýl častejšie"
(Satyrae I, 10). Keď Horatius (A?-gpoe(řca, 128) považuje
za úlohu básníka ,,proprie communia dicere", tak má
zrejme na mysli to, čo neskór veda nazve individuálnym,
alebo skór personálnym štýlom.
s J. Bialostocki, Sdd nnd lAonoyrapdře. Studien zur
Kunstwissenschaft, Dresden 1966, 13.
? G. Niebling, Znr 30cřoJoyř.scden S*(rMA(Mr ronrřscder
AnngJ.* Dadnny^JřJ Mnd Zeř(g(řJ řnr d. JA. n. OAr. (Verhan-
dlungen des 14. Internationalen Sociologen-Kongresses
in Rom, 1950, IV. Bd, 93, 102).
3 G. Niebling, c. d., 104, 114.
3 Fundamentálny význam pre poznanie starej litera-
tury o umění a uměleckých doktrín až po koniec 18. stor.
má dielo J. v. Schlosser a, Dře dÓMn^dřJeratMr, 1924,
ďalej K. Borinski, Dře AnJřAe řn BoeJřA nnd dcnnsá
(Aeorře I, 1914. Pojem ,,idey" a s tým spojenej ,,idealizá-
cie" pozriaj vzákladnej štúdii E. Panofského, idea,
Dřn BeřJray xnr Deyrř^$ye$cdřcd(e de?* aJJeren Ænn^-
ye^eAře/de, Leipzig 1924; porov. aj W. Weisbach,
Dře AJug^DcAe ddeoJoyře. dAre DnDJeAnny M. řAre An3-
Areřů???y ř?r den dM?r5(Je?'ř^cAen I^o?'^(eJJ?rnyen der Venxeřd
1933, přetlačené v publ. <$*JdAeyr?jye n. S*(dpAdnon?ene,

1957. K významným výsledkom pri štúdiu starovekej
literatúry o umění dospěli aj viacerí polskí autoři,
W. Tatarkiewicz, S. Morawski a J. Bialostocki.
ío^y, Weisbach, DarocA rd.s S'(řJpAd?ro?ne?r (1924),
49.
n W. Weisbach, Dře Ma&sÍ3cAe ddeořoyře, 89 a n.
i- J. Bialostocki, S7ř( nnd ddonoy?-apAře, 13.
^3 Podobná situácia bola aj v iných uměleckých odbo-
roch. Zaujímavé z tohto hïadiska sú napr. reakcie před-
stavitelův niekdajších vzdělaných stavov na Puškinovo
romantické prehodnotenie eposu a jeho hrdinov. (,,Jedna
dáma poznamenala o Cigáňoch, že v celom epose je iba
jeden poctivý tvor, a to je medveď. Nebohý Rylejěv
sa rozhořčoval, že Aleko chodí s medveďom a ešte vyberá
peniaze od všetečného obecenstva. Viazemskij opakoval
tú istú poznámku a Rylejěv ma prosil, aby som urobil
z Aleka aspoň kováča, čo by bolo neporovnatelné uštach-
tilejšie. Najlepšie by bolo urobit z něho úradníka alebo
zemana a nie Cigáňa.") Teórřa- Jderednny. Výbor z ,,For-
málnej Jdetódy"". Zostavil a přeložil N. Bakoš, Trnava
1941, 108.
J. Bialostocki, XdnAa ř nrygJ An?nanř$Jíc2na.,
1966, 79 a n.
13 J. Winckelmann, GeacdřcJde der Knn^J de3 AdJer-
(M7M$, Dresden 1764.
i3 J. W. Goethe, Dtn/dcAe VaeAa-Anrnny an VcdMr,
Jdanřer, SIíA Příbuzné náhlady vyslovuje aj Fr. Schiller
(,,Len v odvrhnutí náhodilého a v čistom výraze ne-
vyhnutného spočívá velký štýl" — DAer JdadAř-wns
GedřcAře).
i7 Amadeo, Graf v. Silva Tarouca, SdřJyeReíže de^
ýrřřAen AAe?rdJn?rdeg, Mainz 1943, 80.
i3 Citované podlá D. Freya, DroMenre eřner Ge^cAřcAíe
der KMn3(wřg.sen.se7iq/d Deutsche Vierteljahrschrift für
Literaturwissenschaft u. Geistesgeschichte, 32 Jg*. 1958, 7.
i3 Vo Francúzsku Buffon už v 18. stor. vyslovuje
neskór takmer všeobecne uznávanú myšlienku, že ,,štýl,
to je člověk sám".
3 0 Podlá Irvinga L. Zupnicka (TAe dconoJoyy o/ S*(yJe,
or IToJýřřn recon^řdered. The Journal of Aesthetics,
T. XIX, 1960—1961, Nr. 1—4) zásluhu o odmie-tnutie
autorit starovekej náuky a oslobodenie obrazotvornosti
umelca od renesančno-klasických pravidiel třeba pri-
písať už manierizmu, ktorý přesadil subjektivné tlmočenie
viditelného světa v maliarstve a priniesol princip volného
výběru štýlov, uplatňujúcich sa potom aj v baroku.
V skutočnosti však tieto myšlienky nedokázali nielen
v 16., ale ani v 17. a 18. stor. ovládnut všeobecná este-
tická mienku a vytlačit klasická ideológiu, ktorá mala
silná oporu aj v humanistickom klasickom stredoškol-

94