Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

1. Andrej a. Jozef 8chrnuzer,
7?é^a, mediryt, 1736

tom na část bratislavské] mestskej panoramy
s vinicami, hradom, dómom a s inými dominanta-
mi. Ako Schmuzerovci zdórazňujú v signature
svojho listuj M. Bél im sedel modelom. Zobrazili
ho majestátné po sediačky pri stole takmer
v celom jeho telesnom zjave ako statného páť-
desiatnika. Správnost tejt-o vekovej charakteristiky
sa dá preverit a ověřit porovnáním dátumu
Bélovho narodenia s rokom vyj dénia jeho AofJřú
Pódia jedného súdobého opisubol Matěj Bél,
póvodom Detvan z Očovej, v mužnom veku
pevnej telesnej stavby, vyznačoval sa vysokým

intelektuálskym čelom, mal pretiahnutú, oválnu
tvář a orlí nos. Tomuto opisu dobré koresponduje
opísaný grahcký list, ktorý bol odvtedy mnohokrát
využívaný ako základná předloha víacerýmí gra-
hkmi a malíarmi, čo stáli před úlohou sprítomnit
podobu tohto nášho vynikajúceho rodákaJ
Druhým nateraz známým Bélovým hodnověr-
ným portrétom je podobizen od Jána Kupeckého
(1667 —1740), ktorá však nie je známa pódia
originálu — ten je nezvěstný — ale iba z kopie,
ktorú pódia Kupeckého povodiny zhotovil techni-
kou mezzotint.y nemecký grahk Ján Jakub Haid
(1704—1767). Tento grahcký list bol zaradený
do diela JhMer-sof Tuyc.s mid darcA
(7e7eAr77?eB AcAr7/757e77er, kt.oré vyšlo
roku 1771 v AugsburguJ Haidov list sa nachodí
vo viacerých československých zbierkachd
M. Bél je tu spodobený tesne níže pása. Trup je
situovaný tak, že zobrazený je svojím pravým
plecom poobrátený k divákovi. Hlava je podaná
en face s miernym vytočením doiava. Spodobený
drží v pravici brkové pero a v lavici rozovretú
knihu. Na hlavě má allonge parochňu, ktorá mu
siaha až po plecia. Siju mu zakrýva biely nákrčník
zaviazaný do uzla a plecia mu pokrývá volné
prehodený plást. V pozadí je poodhrnutá drapéria,
za ktoru sa črtá knižná polica s foliantmi. Obraz
nedává presnejšiu představu o veku spodobeného
muža — portrétovanému možno hádat azda okolo
štyridsaťpát rokov. Podobizen je kompozičně
uzavretá iluzívnym zobrazením obrazového rámu
s typickými barokovými prvkami, ktorý vo svojej
spodněj štvrtine vyděluje ozdobnu kartušu s erbom
a s legendou J Aj Haidova práca poslúžila v ne-
jednom případe za předlohu neskorších zobrazení
Mateja BélaJ"
Z jednej literárněj správy vieme, že Ján Jakub
Haid připravil okrem tohto listu rovnakou techni-
kou este jeho ďalšiu obměnu. Dr. Eduard Šafařík,
ktorý tento list pravděpodobně videi, ho však
nereprodukuje, ani ho zovrubnejšie neopisuje, iba
poznamenává, že ,,držanie těla a hlavy je trochu
změněné, možno pódia nějakého iného obrazu".
Aj legenda má byt na tomto liste celkom ináT
Bohužiai. tento list sa mi zatiai nepodařilo v našich
zbierkach zistiť a vidiet, a preto ním ani nemožem
vo svojej argumentácii operovat.
Napokon třeba ešte uviest, že popři uvedených
portrétoch možno ešte za Bélovho života vznikla
aj jeho tretia, připadne štvrtá podobizen, ktorej

104