Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 108
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0118
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

6. A. Kaltschmidt, podlá předlohy Samuela Mikovíniho, mediryt, 1736

privrátený k divákovi svojim pravým plecom.
Hlava je podaná en face a je súčasné sotva znatelné
zakloněná. Obraz je komponovaný medziiným
za pomoci světla vedeného zlava doprava, takže
hlava pósobí dojmom, akoby bola o poznanie
pootočená vlavo. Zobrazený má živé belasé oči,
svcdčiace o bystrom dnchn. Pravicu má ohnutu
v lakti a drží v nej brkové pero. Eavicou, z ktorej
vidiet iba prsty v pravom dolnom rohu obrazu,
přidržuje si v lone váčšiu rozovretú knihu, ktorú
akoby bol od seba pri pózovaní pootočil či po-
odvrátil, čím sa skladba obohacuje o určitý
skrytý hybný moment. Na hlavě má podlá dobovej
módy v bohatých kaderiach až na plecia spadáva-
júcu sivastú paruku uprostřed s pntcom. Cez
plecia má prehodenú bohato zriasenú. voinú
pláštěnku modrej farby s červenkastou podšívkou.
Plášť utvára nad pravým lakťom velký mušiovitý
záhyb.
Až potial'to sa zobrazenie zhoduje v celku
i v podrobnostiach — vrátane charakteristického
držania brka, resp. pozície a tvaru prstov pravice
s Bélovým portrétom, ako ho poznáme prostřed-
ní ctvom už opísaného Haidovho listu.
Prvý rozdiel je v podobnosti. Na rimavsko-
sobotskom obraze vyzerá M. Bél chudší a najma
mladší ako na Haidovom liste, na ktorom v porov-
naní s naším obrazom vstupuje do pozornosti
niečo ako stuhnutie masitých častí tváře, čo je
však možno iba Haidom zaviněné mimovolné
skreslenie předlohy. No v čom je rozdiel najoka-

tejší, to je oblečenie spodobeného. Na Haidovej
mezzotinte je M. Bél zobrazený s previazaným
nákrčníkom, ktorý vyčnieva v malebnom uspo-
riadaní z kabátovitého vrchného oděvu (nedá sa
spotablivo určiť, či ide o dolomán, alebo, čo je
menej pravděpodobné, o kamizolu). Naproti tomu
na rimavskosobotskom obraze je M. Bél zobrazený
nie s nákrčníkom, ale v bielej košeli s vysokým,
poměrně tesne ku krku priliehajúcim golierom
zapnutým na dve gombičky. Takéto košeíové
goliere bolí pre vtedajšiu dobu typické a střetává-
me sa s nimi na mnohých Kupeckého najma
neobjednávkových portrétoch ako takrečeno trvalo
používaný motiv jeho zobrazení. Ibaže Kupecký
maloval tieto goliere s úiubou malebne rozhalené
a nie pedantne zapnuté, ako to vidíme na zobra-
zení nášho učenca. Rozdiel je aj v podaní kabátca.
U Haida je jeho zapínanie naznačené dost
nejasne, kým na našom plátně sa zapína na ozdob-
né kovové gombíky. Kabát je farby hnedej.
Nakoniec třeba ešte konstatovat, že na našej
olejomalbě chýba, pochopitelné, iluzivně zobra-
zenie ozdobného rámu, ktorý bývá at.ribútom
iba grafik opakujúcich závěsné obrazové diela.
Je na prvý pohlad a nad akúkolvek pochybnost
zřejmé, že náš rimavskosobotský obraz nie je
dielom Kupeckého štetca, ba nie je ani kreáciou
jeho dielne. Chýbajú tu jednak potřebné kvalita-
tivně ukazatele a jednak ide aj o technicky roz-
dielny spósob malovania, ktorý na rimavsko-
sobotskom plátně smeruje skór ku konečnému

108
loading ...