Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

t!HHMMHHŠTtt1ÍTK'\th<m.

')Hot.)AHMM<KiHHťPB^WÍaMnKÍř
<") ^U)UAAsB)R PBÏKBX) M$*<HH:

*E3KHS!..Hts*ht)ZtHXTS)t)

7. Neznámy litograf, Cec^o-^ovaMNíí v?/^eč/uA'Ové. Skupení čtvrté, litograíra, 1862

výsledku ako k jeho hl'adaniu a ktorý opúšťa
už aj barokové poňatie malebnosti a poukazuje
nás do doby po Kupeckom a po jeho bezprostřed-
ných nasledovateloch, azda do posledněj štvrtiny
18. stor.
Možno sa nám teda iba domnievať, že ide
o stará kópiu originálu, ktorý je nám neznámy
a o ktorom sme dosial' věděli iba okl ukou prostřed-
nictvom Haidovej grahckej kopie či varianty.
Je známe, že Kupecký bol často kopírovaným
autorom. Ba vieme aj to, že v posledněj štvrtine
18. stor. žil aj v Bratislavě maliar, ktorý študoval
Kupeckého diela a ktorý ho tiež kopíroval
Ktovie, či rozoberané plátno nie je právě jeho
dielom?
A ak sa teraz zamyslíme znovu nad tým, aký
je vztah medzi listom J.J. Haida a rimavsko-

sobotským plátnom, isteže sa najprv může vy-
slovit otázka, či náš obraz nie je prosto kópiou
Haidovej práce, ktorá — ako to vieme z Haidovho
signovania — je zas grahckou kópiou Kupeckého
nezvestnej póvodiny. Pri zodpovedaní tejto otázky
móžeme nechat bokom aj vec rozdielov, ktoré
sme povyratúvali a ktoré mohli byť koniec-koncov
výsledkom takej či onakej redakcie, či licencie
dokonca aj oboch kopisto v. Sústreďme sa radšej
na otázku miery v hlbke pretlmočenia predpokla-
danej majstrovej předlohy. Ak postavíme otázku
takto, móžeme smělo povedat, že náš rimavsko-
sobotský obraz vykazuje o vela intenzí vnejšie
prežitie tohto portrétu ako Haidov grafický list.
Na rimavskosobotskom plátně je Bélova osobnost
podaná ovela životnejšie a konkrétnejšie ako
u Haida, ktorý je, naopak, odfažitejši. Zistený

109