6. Univerzitný kostol, Trnava, 1692

možno k nim nájsť analógiu aj medzi jeho pro-
rokmi vo Viedni.
V rozpore s doterajším poňatím v no vsej litera-
tuře Ezie Gavazza kladie sochy donátora od Bar-
beriniho v Janove z čias Alberga dei Poveri
do starších čias, a to do rokov 1660, kým jeho
rozsiahlu Činnost v Cremone obmedzuje iba na
jeden rok — 1666. K tejto otázke ťažko zaujat
stanovisko, ale pokial je to možné, nedá sa vylúčiť
ani domnienka, že majster zároveň s prácami
vo Viedni převzal úlohy aj v neďalekom Novom
Meste nad Váhom. Aj keď pri každom detaile
nemožno počítat s tým, že ho vytvořil Barberini
osobné, usudzujeme, že — podobné ako v neskor-
šom období svojej tvorby — pracoval s tovarišmi
a vtedy realizoval tieto početné a rozměrné úlohy
podlá jeho piáno v, či aspoň pod jeho dozorom

niektorý příslušník alebo viacerí pomocníci z jeho
dielne.
Na dekore v Kremsmúnsteri vytvorenom v ne-
skoršom období Barberiniho činnosti (medzi rokmi
1680—1682) objavili bádatelia popři zachovaní
starých prvkov už nové črty. Zistilo sa, že okřídlení
géniovia v Kremsmúnsteri, sediaci na klenutých
římsách, sú potomkami postáv z Bellinzony,
z Viedne i z Nového Města nad Váhom; svědčí
o tom aj použitie charakteristických motívov
drapérie. Posunok jedného z géniov držiacich
v ruke kadidelnicu připomíná okiadzajúceho
velkňaza na oltáři v novomestskej kaplnke.
Barberini sa však vo viacerých smeroch dostal
prirodzene pod vplyv slohu dielne hornorakúskeho
Carloneho. V tejto súvislosti uvádza Preimesber-
ger^ ráznejšie vystupujúce římsy a ich křivky

146