Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

15 Napr. meštianske domy v Kremsi, Margaretenstrasse
9 alebo v Steine, Passovský dvoř. Pozři Donin, c. d.,
obr. 1, 25. 79, 189 a text na s. 58, 67 a 81. Častější výskyt
týchto atik v rakúskom Podunajsku dosvědčuje i Me-
riamova veduta města Kremsu z roku 1649. Pozři
sborník A.M3 Ærewg, Krems 1895, tab. XXI.
Napr. Devin, Beckov.
i3 Porušenie tektonickej stavby atiky nachádzame už
na domoch v Kremsi a Steine, uvedených v pozn. 13,
kladených ešte do polovice 16. stor., ako aj na atike
s motívom navzájom sa přetíná júcich lomených oblúčikov
v Pezinku, Leningradské nám. č. 5.
16 p y. Sasinek, íh/rcf Mu Slovenský
letopis, roč. 3, č. 3, 30. sept. 1879, s. 199.
ii Udává tak bez uvedenia prameňa publikácia Pozsou?/
vúrmeyye, Magyarország vármegyei és városai, Budapest
b.v. (po 1904), 115. Snád sa o budově zmieňuje i Matěj
Bél, c. d., 2. diel, s. 183, ktorý píše: ,,... templi adiacet,
in orientem, praetorium comitis Francisci Esterházii..."
Z textu nie je zřejmé, či ide o Turecký dom, alebo o tzv.
Malý Štift, dnes už neexistujúci. Vzdialenosť medzi
Tureckým domom a kostolom je výše 200 metrov, takže
výraz ,,adiacet" sa zdá nepriliehavý; naproti tomu
Turecký dom leží takmer presne na východ, pokým
Malý Štift stával sice takmer v susedstve kostola, avšak
viac na sever než na východ od něho, čo pri západo-
východnej orientácii kostola bije do očí. Tretia budova tu
neprichádza do úvahy.
" Overený odpis listiny sa nachádza, rovnako ako
ostatné v poznámkách citované archívně pramene,
v Štátnom slovenskom ústrednom archíve v Bratislavě,
Est. arch., Archív Šintavského panstva (dalej iba Šint.),
capsa V, conv. 1, č. 7.
i3 Originál listiny je v ŠSÚA, Est. arch., Šint., capsa V,
conv. 1, ě. 4.
Poslednú vôl'u Alexa Thurzu asi zveřejnil Fr. Révay,
zástupca palatína v súdnych záležitostiach, roku 1546
v zdóvodnení rozsudku v spore medzi Alexovým bratom
Jánom, hl. spišským županom a vdovou po Alexovi,
Magdalénou rod. Székely, vtedy už znova vydatou
za Jána z Pernštejna. (Spoločný archív rodu Révay,
styky s Thurzovcami, fase. 1, č. 4; o Senci na s. 4—5.)
Listina sa zachovala v neoverenom a nedatovanom
odpise. Testament je odcitovaný i v zdóvodnení rozsudku
z roku 1597 v spore medzi Stanislavům, Mikulášom
a Jurajom Thurzom, Frant. Dersffym a jeho ženou
Magdalénou rod. Thurzovou a Rskom o rozsiahle majetky
včítane Senca. (Est. arch., Šint., capsa V, conv. 1, č. 5,
s. 8—11.) V zozname listin, údajné předložených v tomto
spore, sa nachádza i nedochované privilegium Ferdi-
nanda I. z roku 1540, priznávajúce Alexovi Thurzovi
právo volné disponovat udělenými mu majetkami.
Rozsudok znie v prospěch Stanislava a Mikuláša Thurzu
a zachoval sa taktiež iba v neoverenom odpise. Obsah
v tejto poznámke uvedených listin třeba brat s rezervou.
3i V predchádzajúcej poznámke spomenutý testament
stanovil aj dedičov pre tento případ: najprv brata Jána,
ktorý mal zdědit váčšinu rodových majetkov (/J558
bez potomkov), potom synovca Bernarda (/*1551 bez
potomkov), děti synovca Krištofa a nakoniec Jána

Thurzu st. a ml.; Andrejovi Báthorimu, nastávajúcemu
manželovi Anny, testament ukládá, aby sa před sobášom
zmluvne zaviazal, že v takomto případe majetky vráti.
" Nagy Ivan, Jí uyy ar o r.s'sdy r .saM&b, Budapest 1857—
1868, zv. 11, 201.
-3 Je to zřejmé z listiny, zachovanej v Archíve bratislav-
skej kapituly, capsa VI, fasc. 5, č. 15, podlá ktorej
roku 1554 Andrej Báthori, Anna rod. Thurzová a Ja-
roslav z Pernštejna darúvajú v Senci kamenný dom.
Alžběta sa v listině nespomína.
s* V listině v Est. arch., Šint., capsa V, conv. 1, č. 12
sa na s. 2 spomína Anna v rokoch 1557 a 1561 ako živá;
táto listina, vydaná roku 1720 palatínom Mikulášom
Pálffym, sa netýká Senca a zachovala sa v neoverenom
odpise. Roku 1565 sa údajné súdi jej mladšia sestra
Alžběta s Frant. Thurzom (Est. arch., Šint., capsa V,
conv. 1, č. 5, zoznam listin, předložených v spore z roku
1597, pozři pozn. 20), Anna sa už nespomína. Jej muž
Andrej Báthori zomrel podlá Karola Wagnera (CoMec-
ýcmh-
çt/ue fam hhercfdermh, Posonii-Pestini-Lipsiae
1802, Decas 9, s. 39) 4. októbra 1566, po druhý raz ženatý.
23 Nagy Iván, c. d., zv. 11, 201. V Est. arch., Šint.,
capsa V, conv. 1, č. 12 sa na s. 2 spomína Alžběta roku
1557 už ako vdova po Jaroslavovi z Pernštejna. Roku
1563 (zák. čl. 77) nadobúdajú Ungnad i Salm súčasne
uhorský indigenát; Ungnad asi na základe sobáša
s Alžbětou.
23 Archív bratislavskej kapituly, capsa VI, fasc. 5,
č. 16.
2? Est. arch., Šint., capsa V, conv. 1, č. 5, s. 2; pozři
pozn. 20.
23 Tá istá listina; z textu na s. 6 vysvitá, že počas sporu
ovládal Senec a Čeklís Juraj Thurzo prostredníctvom
tamojších richtárov Štefana Hamáka a Juraj a Iváka.
23 Mikuláš zomiera 27. 12. 1609. (Nagy, c. d., zv. 11.
202.) Stanislav vystupuje roku 1616 v spore o hranice
chotára Šintavy, Est. arch., Šint., capsa V, conv. 1, c. 6
(listina sa zachovala v neoverenom odpise) a roku
1618 napáda před turčianskym župným snemom Frant.
Révay jeho zmluvu s Imrichom Thurzom ohladne de-
dičských práv na Šintavské, Hlohovecké a Tematínske
panstvo: Spol. archív rodu Révay, styky s Thurzovcami,
fasc. 2, č. 4. (Listina sa zachovala v origináli.)
3" Nagy, c. d., zv. 11. 202.
34 Roku 1633 získává Daniel Esterházy z Galan ty
od Michala Thurzu vinice a vinnu pivnicu v Senci; Archív
bratislavskej kapituly, capsa VI, fasc. 5, č. 17.
32 Roku 1636 žalujú potomkovia ženskej linie thur-
zovského rodu fiskus pře okupáciu thurzovských majet-
kov. V žalobě sa uvádza i Senec. Spol. archív rodu Révay,
styky s Thurzovcami, fasc. 2, č. 11, listina sa zachovala
v origináli.
33 Spol. archív rodu Révay, styky s Thurzovcami,
fasc. 2, č. 18. Listina sa zachovala v origináli. Ze Senec
bol do roku 1642 pravděpodobně v rukách íisku, plynie
i z listiny v Est. arch., Šint., capsa V, conv. 1, č. 12.
(Pozři pozn. 24.)
34 Ústné vyslovená Petrom Ratkošom.
33 Pozři A. Slatinský, c. d., 81.

156