Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 159
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0173
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
anjelov a putti — tito sa hravo-vážne zúčastňujú
na boji s padlými anjelmi. Svätice a anjeli tvoria
komparz tak archanjelovi Michalovi, ako aj
Marii Immaculate, ktorá sa vznáša nad výjavom
ako nadčasový symbol čistoty. Nad jej hlavon
letí Duch svátý v podobě holubice. S oltárnym
obrazom myšlienkove súvisí reliéfna postava
Boha Otca v nástavci oltára, jeho gesto vyjadřuje
požehnáme a rozhodnutie zároveň. Porazeným
démonom zla je vyhradená spodná část obrazu.
Tu, v pozadí, je myšlienka obrazu rozvedená ešte
scénou vylmania Adama a Evy z raja na jednej
straně a postavami zmietajúcimi sa v plameňoch
pekla na straně druhéj.
Plastická část oltára okrem reliéfu Boha Otca
nesúvisí už priamo s térnou oltárneho obrazu.
Na protilovanej římse klačia po stranách Boha
Otca adorujúci anjeli, ktorých vidíme aj na bokoch
předsunutého tabernákula. V interkolumniách,
před světelnou fóliou okien, stoj a dve nadživotně
postavy sv. Štefana a sv. Ladislava, patrónov
Uhorska.
Zložitý námět obrazu stvárnil Maulbertsch
rozčleněním celej kompozície niekolkými hlavnými
líniami, ktoré vyjadrujú vzájomný vztah postáv
a tvoria z celej kompozície prehiadnú, výtvarné
pósobivú zostavu. Najdóležitejšia je středná verti-
kála obrazu, v ktorej stoj a všetky námětově
doležité postavy a ktorej sa podriaďujn ostatně
diagonálně linie. Kompozícia je d'alej rozdělená
na dve protikladné časti, na hornú, so zástupom
nebešťanov, komponovánu do trojuholníka, ktorej
stredom je archanjel Michal a vrcholom Mária
Immaculata, a na spodnú, v ktorej dominujn
porazení padlí anjeli. Antitéza sv. Michala a vel-
kého démona, ktorý sa obracia proti nernu, je
zdóraznená, obe postavy sú v popředí výjavu.
Světlo, pochádzajúce z niekolkých iracionálnych
zdrojov, je dóležitým významovým prvkom obra-
zu. Osvětlené svätice a anjeli za archanjelom
sugerujú dojem, akoby světlo vyžarovalo z postavy
archanjela, Mária Immaculata je ožiarená svetlom,
ktoré sa na ňu znáša zhora, a modrozelené tóny
spodněj časti zosilňujú dojem neohraničenej prie-
pastjiosti a prázdnoty říše zatratených. Farebnosť
obrazu, podobné ako světlo, zdůrazňuje námět

F. A. Maulbertsch, oltárny obraz v Skalici.
Foto Fr. Hideg

obrazu. Z pliec archanjela Michala vlaje dlhý
rumelkovočervený plást, ktorý tvoří farebnú
dominantu výjavu a kontrastný element k chladnej
škále bielych, zelených a modrých tónov obrazu.
K oltárnemu obrazu v Skalici poznáme příprav-
né práce — kresbu v grahckej zbierke Albertina
vo Viedni a olejovú skicu v Štátnych múzeách
v Berlíne, zničenú roku 1945.13 Kresba, Maulbert-
schom vlastnoručně datovaná nápisom lie 9bre
1777 Submissum, je iste náčrtom kompozície,
ktorý bol schválený magistrátom města Skalice.
Oproti realizovanému obrazu je ešte značné
odlišná, je figurálně bohatšia, postavy sú viac
rozložené do priestoru a archanjel Michal sa
objavuje dvakrát, raz hoře, s miskou váh, v spo-
ločnosti Márie Immaculaty, druhý raz dolu,
s bleškami v ruke nad spútanými démonmi.
Zničená olejová skica je už kompozičně zhodná
s oltárnym obrazom, je to zrejme modeletto pre
obraz. Dehnitívnu kompozíciu Maulbertsch značné
pozměnil, archanjela Michala posunul do strednej
osi obrazu a neopakoval ho v spodněj skupině.
Potlačil žánrovitosť výjavu a zdoraznil drama-
tičnosť protikladu medzi hornou a spodnou polo-
vicou obrazu a zjednodušením spodně j časti
vytvořil sugestivnější obraz pekelnej priepasti.
Obraz hlavného oltára v Skalici vzniká v období,
kedy si Maulbertsch z požiadaviek doby a z vlastné-
ho štýlu vytvára svojský variant klasicizujúcej
malby. Podstata tvorby ostává rovnaká, pocho-
penie priestoru, světla a farby to isté ako predtým,
novotou je uzavretý tvar postáv, ich hladká plasti-
cita a stíšenie a zjednodušenie kompozície. Koniec
70-tych rokov věnoval najma velkým freskovým
objednávkám (Innsbruck, Dyje, Louka), oltárnych
obrazov poznáme z tohto obdobia málo. Dielo
v Skalici je jednýrn z najlepších obrazov na konci
70-tych rokov, svojou sústredenou koncepciou,
myšlienkovým napátím a výtvarnou kvalitou
je dobrým reprezentantům nového obdobia Maul-
bertschovej tvorby.
V případe skalického oltárneho obrazu nie je
bez zaujímavosti aj otázka objednávatelů a jeho
vztahu k umělcovi. Objednávka oltárneho obrazu
slobodným královským mestom je v historii
Maulbertschovej tvorby dost nezvyklá, medzi jeho
prácami pre bývalé Uhorsko je to prvý známy
případ. Aj keď v priebehu 18. stor. medzi objedná-
vatel'mi silnie meštiansky živel, predsa len je
v našich krajinách rozhodujúcinr činitelom šlach-

159
loading ...