Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 174
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0188
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

2. St. Pölten(?), okolo 1360, pergamen, 230 x
160 cm. Foto Ritter

do značnéj miery rakúski usporiadateiia tým, že
diela vystavili v minoritskom kostole (podobné
ako nž pri výstave románského nmenia), a tým
ich spatné vřadili do středověkého sakrálneho
priestoru. Tento fakt v spojitosti s inými mo-
mentmi podmienil charakter výstavy: Vystavené
diela neboli radené dôsledne a kontinuitne chrono-
logicky. Ak by to tak bolo, často by bolo nutné
porušit charakter kostolného priestoru. Didak-
ticko-popularizujúca funkcia v zmysle poučenia
o dávnej minulosti tým do istej miery ustúpila.
Máme by sme na výstave hladali nějaký střed,
zdoraznený bod, nějaké upútanie pozornosti.
Často to chýbalo i na úkor vědeckého hodnotenia,
ktoré predsa musí dospievať k názorom o istých
vyvrcholeniach danej historickej nitě. Yšetky
vystavené diela tu stáli v podstatě rovnocenné
vedla seba, podriadené kostolnému priestoru.
Ich hlavnou funkciou, podlá mójho názoru, bolo

zachovat jeho rozčlenenie, jeho stav a iba ho
oživit — teda zapojit sa do priestoru a
príkmméAc. A to vystupuje ako dominujuca význa-
mová rovina výstavy rakúskej gotiky: chápat
gotické umenie ako niečo sučasné, přítomné
a živé a začlenit ho znovu do náboženských
súvislostí.
Výstava gotického umenia v Rakúsku má teda
úplné inú významovú rovinu a vyplývá z iného
prameňa a potřeby, ako by to bolo u nás, keby
taká výstava u nás bola. Výstava rakúskej gotiky
nevystupuje iba ako vedecký a vedecko-populari-
zujúci čin, ale aj ako přejav a podporenie ná-
boženského světonázoru. Zatial čo u nás by
výstava středověkého umenia mala příchuť re-
liabilitácie a musela by zdorazňovat vedeckú
nezainteresovanosť voči predmetu a vlastivednú
funkciu pri posilňovaní národného povedomia,
v Rakúsku výstava gotiky bola činom státo-
tvorným, podpořením kresťanskej ideologie.
Vlastný názov výstavy prezrádzal, že pojde
o syntetický pohlad na celok gotického umenia
Rakúska v súhre všetkých výtvarných odborov.
Je zřejmé, že nie všetky odbory majú rovnakú
sposobilosť na vystavenie, teda na konfrontáciu
originálov. Platí to predovšetkým o architektúre
a o druhoch s ňou existenčně zviazaných, ako je
do velkej miery sklomalba, ale predovšetkým
malba nástěnná. Túto objektivnu tažkost hlavně
s ohladom na architektům, ktorej opomenutím
by každá syntetizuj úca výstava o stredovekom
umění musela stratiť svoju syntetickosť, sa uspo-
riadateiia pokúsili odstrániť: v zvláštnom pavi-
lóniku mimo kostolného priestoru konfrontovali
aspoň fotografie jednotlivých gotických stavieb.
Táto myšlienka nie je, pravda, ničím novým,
pozoruhodný tu bol však sposob jej realizovania.
Tak ako je pri malbě rozhodujúci zážitok optický
viazaný na farebnú skladbu, tak ako v plastike
k tomu přistupuje rozhodujúcirn spósobom zá-
žitok hmotnej přítomnosti (pričom, samozřejmé,
v dějinách dochádza k zmazávaniu hraníc druhov),
je v architektúre rozhodujúci zážitok priestoru —
priamej přítomnosti v danom priestore, aspoň
pokial ide o architektům středověků. Právě to sa
usporiadateiia pokúsili dosiahnut tým, že jednotlivé
fotografie vystavili proti světlu, aby presvietením
nadobudli priestorovosť.
Je teda zřejmé, že hlavným ťažiskom výstavy
sa stala malba a plastika. Odborom, ktorému

174
loading ...