Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

nahrádzať. Ako vystavené příklady tejto slohovej
vrstvy spomeňme aspoň U"o%77:M
(druhá štvrtina 14. stor.), takzvaný (?7oyytú7zerov
Mr&dr (1343), alebo dit$s07 20 St. Fö77ew (?) (okolo
1360), ukazujúci úzké vztahy k českej malbě.
Koncom 14. stor. vzniká viedenská dvorská
dielňa, příbuzná pražskej dvorskej dielni knižnej
malby, reprezentovaná na výstave jej hlavným
dielom, takzvaným Ttntiowate Dttrutidi (asi od
1385 do 1404/6), na ktorom pracovalo niekolko
generačných vrstiev iluminátorov. Po istej ,,od-
rnlke" po smrti vojvodu Wilhelma dochádza okolo
roku 1420 k novému rozmachu viedenskej dvorskej
malby. Hlavnou osobnosťou sa stává maj ster
Mikuláš, stojací v bezprostrednom vztahu k českej
miniaturně j malbě reprezentované j Ma j strom Mar-
tyrologia, S'e(77ec%ý7% a Bo.s7;oUc7;o%
80 zretelom na umenie na Slovensku
je dóležité, že v Kremži bola vystavená ArewmcM
^w77m (okolo 1420), ktorej autorom bol
ma j ster stojací v blízkosti ma j stra Mikuláša
(pochádzajúceko azda z Brna) a spomenutej
vrstvy českej malby. Ak bol na výstave zastúpený
majster Mikuláš například ATúcHow lF77Ae7wu
s jeho pomocník majster Michael tam mal
Æt&sade zo St. Lambrechta.
Od tridsiatych rokov 15. stor. sa stává vedúcou
osobnosťou viedenskej dielne takzvaný Albrechtov
miniátor, pokračujúci v tradicii mákkého štýlu.
Na výstave bola jeho Afod777e7mú Á;tt77tn 7yú7ú
M7&recA7u 77. Popři tomto iluminátorovi bol
dielom zastúpený jeho spolupracovník, tzv. Majster
der Klosterneuburger Missalien, a predovšetkým
vývojové pokročilý maliar zvaný Martinus opixet
(spomeňme z diel ním zdobených aspoň Trój-sUt
vojwM Quida da Oolumna alebo
od Alberta Velkého).
Na výstave bolí aj ukážky knižnej produkcie
ostatných oblastí Rakúska. Z nich však ani jedna
nedosahuje rozpätie malby viedenskej dielne,
ktorej činnost oživa opat v šesťdesiatych rokoch.
Úlohu udržiavatela kontinuity tu zohráva tzv.
Majster čítaniek, zastúpený na výstave niekolký-
mi iluminovanými knihami (spomeňme aspoň
I.). Svojou činnosťou
do Viedne i do Bratislavy zasahuje Ulrich Schreier
tvoriaci v druhej polovici 15. stor. a vychádzajúci
z o Salzburgu. K týmto iluminátorom sa radí
i takzvaný Majster FNcdUcTtotúm činný
i na Moravě. V jeho diele (na výstave boli okrem

Fried?úc7mv7m aj jeho ďalšie práce) vidieť,
ako miniatúrna malba koncom 15. stor. postupné
stráca pódu pod nohami a zachraňuje sa tradi-
cionalizmom.
Druhý hlavný odbor výstavy — gotická plas-
tika — bol čo do časového výběru materiálu
rozčleněný poměrně proporčně, ale i tu chýbali
mnohé špičkové diela. Z nich nie všetky sa dajú
odóvodniť viazanostou na architekturu. Najstar-
šími vystavenými dielami boli Krucihx od domi-
nikánov vo Friesachu (okolo 1300) a tumba

5. Jakub Kaschauer, freisinského biskupa
Johanna Grünwaldera, před 1451, červený mramor,
247 x 123 cm. Foto Ritter


177