DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Mojžišová, Iva: S̆kola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 - 1938
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0206
Všeobecná škola, poskytovala základné vzdelanie v troch smeroch:
1. odbornom: a) kreslenie,
b) navrhovánic,
c) praktické cvičenie v dielňach,
2. teoretickom: a) výtvarné náuky
(kompozícia, harmonia farieb),
b) súčasný životný sloh a teória nžitých umění,
c) technické náuky
(technológia a technika remesiei),
d) hospodářské náuky
(organizácia výroby, kalkulácia),
3. pomocných
výtvarných
predmetov: kompozícia materiálov,
priestorová kompozícia,
perspektiva,
fotografovanie,
písmo.
V odborných oddeleniach vyplývala potom vyučovacia náplň z konkrétných potrieb a koncepcií
jednotlivých odvětví. Každé oddelenie málo svojho veduceho, ktorý zároveň vyučoval hlavný predmet
a jedného alebo viacerých majstrov či učitelov pre dielenskú prax.
Oddelenie pre odewní módné a textilně návrhárstvo, tkanie, textilně aranžovanie, vyšívanie
a módné doplňky viedol František Malý a pósobil tu aj Mikuláš Galanda.
V oddělení, pre maliarov interiérov, dekorácií, reklamných štítov, plagátov, scénických
výtvarníkov a reklamných kresličov, vedenom Eudovítom Fullom, vyučovali sa rožne menej známe
techniky malovania, zlatenie, nástěnná malba, malba na sklo a predovšetkým samostatné navrhovanie.
oddelenie, vedené Zdenkoni Rossmannom, navštěvovali typograh, knihári a reklamní
grafici, ktorí si tu osvojovali principy modemej typograhe, knižnéj grafiky, montáže a fotomontáže.
V oddělení reNonmow, pre reklamných aranžérov, ktoré viedol Mikuláš Galanda, vyučovala sa
reklamná grafika a plagátová tvorba. Roku 1934 vystriedalo túto školu oddelenie Františka
Reichenthal a, ktoré bolo prvou oficiálnou školou v republike pre aranžovanie výkladných skříň.
FoíoyruýcÁ;é oddelenie, založené roku 1931 Jaromírom Funkern, od roku 1935 vedené Františkom
Kožehubom a napokon Karlom Plickom, sústreďovalo sa na reklamnú fotografiu, fotomontáž,
reportážím fotografiu a portrét.
Oddelenie viedla od jeho založenia roku 1931 Julia Kováčiková-Horová; zaoberalo
sa užitou keramikou, keramikou záhradnou a drobnou plastikou.
oddelenie viedol Ferdinand Hrozinka. Navštěvovali ho návrháři nábytku, stolári, tesári
či rezbári, ktorí si tu osvojovali pravidlá modernej nábytkovej tvorby a vnútornej architektury vóbec.
Oddelenie vzniklo až roku 1934. Viedol ho František Tröster ako školu pre drobný
kovový priemysel, osvetlovacie telesá, kovový nábytok, kovová galantérii! a reklamně klampiarstvo.
Zvláštnostmi školy boli kreslenia, malovania, modelovania a zábavného tkania,
založené už roku 1929 a vedené najdlhšie Fullom, Galandom, Horovou a Malým.
Z čoho vyplynula vnútorná koncepcia školy?
Životné změny, prehlbené vojnovým a spoločenským prevratom, znamenali pre Európu dvadsiatych
rokov dovršenie modernej revolúcie v umění. Novovznikajúce sociálně i hmotné skutočnosti dovolili
umeleckej tvorbě vrátit sa opät do spoločenského života, pod jednotiacou záštitou architektury.
Duchovné předpoklady tohto vývinu kořenili přitom ešte hlboko v 19. storočí, ba dokonca už
francúzska revolúcia, ktorá sama bola hrobom posledného skutočného slohu — baroka, zároveň
pomkla Novalisa k volaniu po obnovení slohovej jednoty na spósob středověkých katedrál. Nebola
to náhoda, že sa prejavy vole po syntéze výtvarných umění lilásali právě jedným dychom jednak
10
1. odbornom: a) kreslenie,
b) navrhovánic,
c) praktické cvičenie v dielňach,
2. teoretickom: a) výtvarné náuky
(kompozícia, harmonia farieb),
b) súčasný životný sloh a teória nžitých umění,
c) technické náuky
(technológia a technika remesiei),
d) hospodářské náuky
(organizácia výroby, kalkulácia),
3. pomocných
výtvarných
predmetov: kompozícia materiálov,
priestorová kompozícia,
perspektiva,
fotografovanie,
písmo.
V odborných oddeleniach vyplývala potom vyučovacia náplň z konkrétných potrieb a koncepcií
jednotlivých odvětví. Každé oddelenie málo svojho veduceho, ktorý zároveň vyučoval hlavný predmet
a jedného alebo viacerých majstrov či učitelov pre dielenskú prax.
Oddelenie pre odewní módné a textilně návrhárstvo, tkanie, textilně aranžovanie, vyšívanie
a módné doplňky viedol František Malý a pósobil tu aj Mikuláš Galanda.
V oddělení, pre maliarov interiérov, dekorácií, reklamných štítov, plagátov, scénických
výtvarníkov a reklamných kresličov, vedenom Eudovítom Fullom, vyučovali sa rožne menej známe
techniky malovania, zlatenie, nástěnná malba, malba na sklo a predovšetkým samostatné navrhovanie.
oddelenie, vedené Zdenkoni Rossmannom, navštěvovali typograh, knihári a reklamní
grafici, ktorí si tu osvojovali principy modemej typograhe, knižnéj grafiky, montáže a fotomontáže.
V oddělení reNonmow, pre reklamných aranžérov, ktoré viedol Mikuláš Galanda, vyučovala sa
reklamná grafika a plagátová tvorba. Roku 1934 vystriedalo túto školu oddelenie Františka
Reichenthal a, ktoré bolo prvou oficiálnou školou v republike pre aranžovanie výkladných skříň.
FoíoyruýcÁ;é oddelenie, založené roku 1931 Jaromírom Funkern, od roku 1935 vedené Františkom
Kožehubom a napokon Karlom Plickom, sústreďovalo sa na reklamnú fotografiu, fotomontáž,
reportážím fotografiu a portrét.
Oddelenie viedla od jeho založenia roku 1931 Julia Kováčiková-Horová; zaoberalo
sa užitou keramikou, keramikou záhradnou a drobnou plastikou.
oddelenie viedol Ferdinand Hrozinka. Navštěvovali ho návrháři nábytku, stolári, tesári
či rezbári, ktorí si tu osvojovali pravidlá modernej nábytkovej tvorby a vnútornej architektury vóbec.
Oddelenie vzniklo až roku 1934. Viedol ho František Tröster ako školu pre drobný
kovový priemysel, osvetlovacie telesá, kovový nábytok, kovová galantérii! a reklamně klampiarstvo.
Zvláštnostmi školy boli kreslenia, malovania, modelovania a zábavného tkania,
založené už roku 1929 a vedené najdlhšie Fullom, Galandom, Horovou a Malým.
Z čoho vyplynula vnútorná koncepcia školy?
Životné změny, prehlbené vojnovým a spoločenským prevratom, znamenali pre Európu dvadsiatych
rokov dovršenie modernej revolúcie v umění. Novovznikajúce sociálně i hmotné skutočnosti dovolili
umeleckej tvorbě vrátit sa opät do spoločenského života, pod jednotiacou záštitou architektury.
Duchovné předpoklady tohto vývinu kořenili přitom ešte hlboko v 19. storočí, ba dokonca už
francúzska revolúcia, ktorá sama bola hrobom posledného skutočného slohu — baroka, zároveň
pomkla Novalisa k volaniu po obnovení slohovej jednoty na spósob středověkých katedrál. Nebola
to náhoda, že sa prejavy vole po syntéze výtvarných umění lilásali právě jedným dychom jednak
10