Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 12
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0208
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
oddělení podlá materiálov, na vysokej umeleckej škole, akou bol Bauhaus, doslova revoiučná
a vyplývajuca z vole přiblížil umenie řemeslu, bola na Škole uměleckých remesiel samozřejmá, lebo
čo tu bolo dané, to bolí právě jednotlivé remeslá, ktoré chcela škola pozdvihnut na úroveň umenia.
Podobné aj vlastný výtvarný štýl školy, hoci učitelmi individualizovaný, bol v podstatě štýlom
tridsiatych rokov, určovaným jednak rešpektovanim materiálu, jednak respektováním funkcie.
Smerovanie ku geometrickej abstrakcii pochádzalo zo zdórazňovania tvořívej kombinačnej schopnosti
intelektu, stierajúcej individuálně rozdiely a vedúcej k produkcii kolektívneho typu a k standardu.
Za štandard sa přitom považovali aj akési všeludské mravné a citové témy a povaha vrodeného
výtvarného cítenia, ktoré potom najma u Fullu, Galandu a Horovéj vyznievali v inšpiráciách uměním
ludovým.
Tvořivé ovzdušie Školy uměleckých remesiel a jeho špecihcký charakter rozhodujúco zapůsobili
aj na individuálny A^ývin profesorov, ktorých A^áčšina zohrala úlohu zakladatelov či klasikov
moderného A^ýtúnu svojho odboru: Fulla a Galanda A^ slovenskom maliarstAm a grahke, Funke a Plicka
Am fotografii, HoroAm A^ keramike, Rossmann v typografii a časopiseckej grafickej úpraAm, Tröster
a Fulla v scénickom výtvarnictAm či Malý v textilnom umění.
A^plyA^ Školy uměleckých remesiel bol značný už v čase jej jestvovania, šířil sa AM'aka každoročně
usporadÚAmným A^ýstaAmm, účastou školy na A^elkých výtAmrných podujatiach doma i
úspechmi A^ zahraničí, spoluprácou s avantgardnými
časopismi (DaAy SloA^enský staAÚtel', Slovenská grafia, NoA^á Bratislava, Súkromné listy Fullu
a Galandu, Elán, Výtvarná výchova atď.), divadlom, plagátovými i reklamnými návrhmi. Sám osebe
je tento vplyv témou, ktorej by bolo třeba věnovat osobitnú pozornost.
Značný bol za čias jej jestvovania aj medzinárodný ohlas školy. Navštěvovali ju pedagógovia,
výtvarníci, architekti či noAdnári naozaj z celého světa. Keď potom Vydra pozýval odborníkov
prednášat na Škole uměleckých remesiel, mohol sa obrátit na tých najpovolanejších a mohol rátat
s ich záujmom. Tak sa uskutočnili roku 1931 cyklus prednášok a 1935 aj výstava Moholya-Nagya,
přednášky Tschicholdove, Hannesa Meyera, RochoAvanského, Teigeho, Fuchsa atď. A preto keď
Gropius po vojně začal uvažovat o založení akéhosi NoAmho Bauhausu aj v Europe, spomenul si
okrem Prahy aj na Bratislavu, ktorú z tohto dóvodu vraj osobné navštÍAÚl. (To je zatial nepodložená
informácia, získaná od architekta Rossmanna.) Vtedy, praAulaže, už nejestvovala ani ŠURka; bola
zrušená v čase rozbitia republiky, před Amnikom slovenského štátu.
Na záA^er by som chcela pripomenúť ešte ten z odkazov Školy uměleckých remesiel, ktorý sa vidí
byt dnes pre nás mimoriadne aktuálny. Bola to spoločenská funkčnost, čo podmienila životnost školy
tohto typu, zásada nie přiblížit, ale spojit řemeslo s uměním, podchytit výtvarný talent a obrátit
ho na cesty praktické, zaručit spoločenskú uplatnitelnost aj 1'ud'om hoci výtvarné nadaným, no
netvorřrým.
O pedagogickej koncepcii, sposobe práce v jednotlivých oddeleniach a vóbec o žfvote a tradíciách
Školy uměleckých remesiel sa teraz bližšie dozviete z príspevkov profesorov a žiakov školy.

1. a 2. Fotografické oddelenie J. Funkeho, fotografické
štúdie materiálu
3. a 4. Grafické oddelenie Rossmanna, nácvik malej
a vel'kej abecedy
5. Módné kreslenie pod vedením M. Galandu, návrh
M. Hejzlarovej
6. Aranžérské oddelenie F. Reichenthala, výkladná
konštrukcia
7. Módné kreslenie pod vedením M. Galandu, lineárně
štúdie ruky
8. Módné kreslenie pod vedením M. Galandu, lineárna
kresba účesu

1. und 2. Photoabteilung geleitet von J. Funke, photo-
grafische Materialstudie
3. und 4. Grafische Abteilung geleitet von Zd. Rossmann,
Zeichenübung der Klein- und Grossbuchstaben
5. Modezeichnen unter der Leitung von M. Galanda,
Entwurf der Schülerin M. Hejzlarová
6. Arrangeurabteilung geleitet von F. Reichenthal, Kon-
struktion einer Auslage
7. Modezeichnen unter der Leitung von M. Galanda,
lineare Zeichenstudie einer Hand
8. Modezeichnen unter der Leitung von M. Galanda,
lineare Zeichnung einer Frisur

12
loading ...