DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Toran, Eduard: Avantgardy vo výtvarnom umení a dnešok
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0228
nesplnitel'nostou aiebo přikazováním. Studium architektury na vysokých školách přešlo reformami,
ktoré holi sice kritizované, ale zanechali svoje deformujme stopy na mladej generácii. Iné
nepriaznivé vplyvy vytvořili nesprávné ideové zameranie architektury, reformy v stavebnej výrobě,
v projekčnej praxi, v spósobe hodnotenia tvořivého výkonu atď., čo všetko dovedná poznačilo naše
súčasné životné prostredie nepriaznivo.
Na odvetvia umenia, ktoré vyrastajú z usporadúvania hmotných útvarov, v priestore a v čase —
tak ako je to vo výtvarných umeniach — pósobia mnohé mimoumelecké a mimoestetické skutočnosti,
z ktorých závažnými sú investičné otázky. Tvořit umenie, architekturu a prostredie ,,pre spoločnost",
t. j. pre masy anonymných príjemcov, používatelov a divákov alebo v ich mene, to bude vždy
problém; přitom sa uplatní myslenie, cítenie, vkus a vyspělost zastupitelův spoločnosti, teda
investorov, komisií a kultúrno-poiitických orgánov.
Musím vyslovit obavu, že rožne mimoestetické okolnosti, konkrétné súčasné vztahy medzi tvořivými
a administ.ratívnymi determinantmi nezabezpečujú u nás vznik kvalitného architektonicko-
výtvarného prostredia v jeho komplexnom ponímaní. Právě na rozdiel od záujmov vyslovených
avantgardnými kruhmi, ktoré si všímali prostredie od urbanistických relácií cez stavbu a interiér po jeho
najmenšie detaily, trebárs po príbory na stole ako komplexný životný celok, dnešné špecializované
rozdelenie kompetencií vedie zváčša k chronickým disproporciám v pozornosti, narúšajúcim zmysel
harmoničnosti medzi jednotlivými zložkami prostredia. Budu v tom aj nesprávné tendencie špecializácií
připisovat druhořadým elementom prostredia (například dekoratívnej mreži) váčšiu pozornost,
ba i hodnoty než celkovému priestoru, v ktorom je detail umiestnený (teda verejnej miestnosti,
predstavujúcej predsa komplexnější archítektonicko-výtvarný čin). V praxi sme potom svedkami
mnohých prípadov nedóstojného postoja k riešeniu architektúrnych úloh, ktoré sa niekedy zvrhávajú
na potemkinovské uprednostňovanie výzoru ,,priečelí"; to súvisí aj so zameraním uměleckého štúdia.
V rámci úvah o súčasnom spósobe výuky na školách sa prejavujú názory, že dnešní mladí adepti
architektúry a designu sa zapodievajú viac povrchovými výtvarnými formami než obsahom a zmyslom
svojej činnosti. Psychológia a sociológia, ako i rad dalších odborov potřebných na moderné metody
tvořívej činnosti, ktoré spolu s uměleckým cítěním vytvárajú profesiu architektúry i designerstva
(teda lepšie poznanie a prenikanie do životných a spoločenských procesov), málo by skvalitnit výuku
na odborných technicko-umeleckých učilištiach, zatažených však už aj dnes kapacitou nesplnitelných
nárokov. Vývoj skladby vyučovacích predmetov imde znamenat priberat niektoré náměty za cenu
opúštania iných; podstata toho, čo ostává, tvoří zameranie štúdia, povést školy, náplň výchovy.
Bauhaus bol svojou dobou uznávaný a je — nakoïko zanikol — i dnes uznávaný ako vzor
avantgardného učilišťa. Podobné kladné možno posudzovat i Školu uměleckých remesiel v Bratislavě.
Další vývoj pedagogiky a umenia pri zameraní škol tohto typu však — ako badáme — vedie
k nevyhnutným sporom; ,,profesor Misha Black" — ako je známe — ,,bude neustále protiřečit
profesorovi Maldonadovi" a americké designérské školy nebudú uznávat tzv. ulmský kláštor. Súboj
názorov však napomáhá hl'adat primeranejšie pedagogické i pracovno-metodické cesty; ani
avantgardné školy tridsiatych rokov sa nestretali s plným porozuměním na všetkých stranách, čo
však nechce byť paralelizovanie medzi avantgardami minulosti a dneškom.
V závere svojho úvodného slova chcem už len uviest, že dnešná doba zrejme neumožňuje
jestvovanie takých ,,hrdých" avantgardných zoskupení, ako to bolo v medzivojnových európskych
pomeroch. Převratná a hlboká technická revolúcia, vynucujúca si špecializáciu a neodmyslitelný
vedecký přístup v otázkách tvorby prostredia, zložitejšie spoločenské podmienky a pohyb vo vývoji
sociálnych cielov i vymožeností reformovali podobn tvořivých skupin v umění i v technike.
Vynaliezaví a do dial'ok zahladení jednotlivci, ktorí sú však predstavitelmi váčších anonymných
teamov, neproklamujú sa už ako ,,avantgardy", hoci nimi v nejednom ohl'ade móžu byť.
Ale to, čo som tu povedal, opakujem, týkalo sa iba oblasti tvorby životného prostredia z hiadiska
atchitektúry, užitých umění a priemyselného výtvarníctva; zaujímavé bude si porovnat uvedené
úvahy s ostatnými oblastami výtvarných umění, vo svetle vašich dalších diskusných príspevkov.
82
ktoré holi sice kritizované, ale zanechali svoje deformujme stopy na mladej generácii. Iné
nepriaznivé vplyvy vytvořili nesprávné ideové zameranie architektury, reformy v stavebnej výrobě,
v projekčnej praxi, v spósobe hodnotenia tvořivého výkonu atď., čo všetko dovedná poznačilo naše
súčasné životné prostredie nepriaznivo.
Na odvetvia umenia, ktoré vyrastajú z usporadúvania hmotných útvarov, v priestore a v čase —
tak ako je to vo výtvarných umeniach — pósobia mnohé mimoumelecké a mimoestetické skutočnosti,
z ktorých závažnými sú investičné otázky. Tvořit umenie, architekturu a prostredie ,,pre spoločnost",
t. j. pre masy anonymných príjemcov, používatelov a divákov alebo v ich mene, to bude vždy
problém; přitom sa uplatní myslenie, cítenie, vkus a vyspělost zastupitelův spoločnosti, teda
investorov, komisií a kultúrno-poiitických orgánov.
Musím vyslovit obavu, že rožne mimoestetické okolnosti, konkrétné súčasné vztahy medzi tvořivými
a administ.ratívnymi determinantmi nezabezpečujú u nás vznik kvalitného architektonicko-
výtvarného prostredia v jeho komplexnom ponímaní. Právě na rozdiel od záujmov vyslovených
avantgardnými kruhmi, ktoré si všímali prostredie od urbanistických relácií cez stavbu a interiér po jeho
najmenšie detaily, trebárs po príbory na stole ako komplexný životný celok, dnešné špecializované
rozdelenie kompetencií vedie zváčša k chronickým disproporciám v pozornosti, narúšajúcim zmysel
harmoničnosti medzi jednotlivými zložkami prostredia. Budu v tom aj nesprávné tendencie špecializácií
připisovat druhořadým elementom prostredia (například dekoratívnej mreži) váčšiu pozornost,
ba i hodnoty než celkovému priestoru, v ktorom je detail umiestnený (teda verejnej miestnosti,
predstavujúcej predsa komplexnější archítektonicko-výtvarný čin). V praxi sme potom svedkami
mnohých prípadov nedóstojného postoja k riešeniu architektúrnych úloh, ktoré sa niekedy zvrhávajú
na potemkinovské uprednostňovanie výzoru ,,priečelí"; to súvisí aj so zameraním uměleckého štúdia.
V rámci úvah o súčasnom spósobe výuky na školách sa prejavujú názory, že dnešní mladí adepti
architektúry a designu sa zapodievajú viac povrchovými výtvarnými formami než obsahom a zmyslom
svojej činnosti. Psychológia a sociológia, ako i rad dalších odborov potřebných na moderné metody
tvořívej činnosti, ktoré spolu s uměleckým cítěním vytvárajú profesiu architektúry i designerstva
(teda lepšie poznanie a prenikanie do životných a spoločenských procesov), málo by skvalitnit výuku
na odborných technicko-umeleckých učilištiach, zatažených však už aj dnes kapacitou nesplnitelných
nárokov. Vývoj skladby vyučovacích predmetov imde znamenat priberat niektoré náměty za cenu
opúštania iných; podstata toho, čo ostává, tvoří zameranie štúdia, povést školy, náplň výchovy.
Bauhaus bol svojou dobou uznávaný a je — nakoïko zanikol — i dnes uznávaný ako vzor
avantgardného učilišťa. Podobné kladné možno posudzovat i Školu uměleckých remesiel v Bratislavě.
Další vývoj pedagogiky a umenia pri zameraní škol tohto typu však — ako badáme — vedie
k nevyhnutným sporom; ,,profesor Misha Black" — ako je známe — ,,bude neustále protiřečit
profesorovi Maldonadovi" a americké designérské školy nebudú uznávat tzv. ulmský kláštor. Súboj
názorov však napomáhá hl'adat primeranejšie pedagogické i pracovno-metodické cesty; ani
avantgardné školy tridsiatych rokov sa nestretali s plným porozuměním na všetkých stranách, čo
však nechce byť paralelizovanie medzi avantgardami minulosti a dneškom.
V závere svojho úvodného slova chcem už len uviest, že dnešná doba zrejme neumožňuje
jestvovanie takých ,,hrdých" avantgardných zoskupení, ako to bolo v medzivojnových európskych
pomeroch. Převratná a hlboká technická revolúcia, vynucujúca si špecializáciu a neodmyslitelný
vedecký přístup v otázkách tvorby prostredia, zložitejšie spoločenské podmienky a pohyb vo vývoji
sociálnych cielov i vymožeností reformovali podobn tvořivých skupin v umění i v technike.
Vynaliezaví a do dial'ok zahladení jednotlivci, ktorí sú však predstavitelmi váčších anonymných
teamov, neproklamujú sa už ako ,,avantgardy", hoci nimi v nejednom ohl'ade móžu byť.
Ale to, čo som tu povedal, opakujem, týkalo sa iba oblasti tvorby životného prostredia z hiadiska
atchitektúry, užitých umění a priemyselného výtvarníctva; zaujímavé bude si porovnat uvedené
úvahy s ostatnými oblastami výtvarných umění, vo svetle vašich dalších diskusných príspevkov.
82