DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Wingler, Hans Maria: Je Bauhaus aktuálny?
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0259
ných rokoch zvýšenu aktualitu cez op-art, ktorý
v ňom mal jedného zo svojich predchodcov a za-
kladatelův. Vědomé štúdium optických zákonov
a tzv. optických klamov, ktoré sú špecihckými
reakciami nášho vnímania. je mimoriadne doležité
pre široké oblasti tvorby od abstraktnej kompo-
zície cez reklamnú grafiku až k architektúre.
R Albersovej metóde pripája umělecká priemys-
lovka v Hamioveri — podlá mójho názoru ako
jediná v Nemecku — novu tacetu tým, že stavia
kompozičně úlohy s výtvarnými elementami, ako
napr. trojuholníkmi, kruhmi alebo štvorcami
do analogie k modernej programovacej technike.
Podobné vedecky postupuje aj Repes v Cam-
bridge pri precizovaní svojej výučby, ktorá vy-
chádza z pedagogického diela Moholya-Nagya.
Samostatným výkonom sú proporčně cvičenia
Peterhansa, rozvité v páťdesiatych rokoch
na Illinois Institute of Technology, ktorý nechal
esteticky dómyselne rozčlenit štandardizovaný
obrazový formát v rade úloh, ktoré majú rozličný
stupeň obtažnosti. Ako vieme od Miesa van
der Rohe, metoda přípravného kurzu plodné
pósobila na nadvážujúcu výučbu architektúry.
Skoro všade sa pracuje na kurzoch o farbách,
ktoré podnietili výskumy Ittena a Albersa,
nadvázujúce na Bauhaus. Ich předpokladům boli
zase výskumy farieb stuttgartského maliara a te-
oretika Adolfa Hölzela. Jeho poznatky sa stali
najma vďaka Ittenovi a Schlemmerovi,
ktorí u něho študovali, pevnou súčastou učenia
Bauhausu. Menej d'alekosiahle sa zdá posobenie
seminára farby Randi nské ho z weimarskej
a dessauskej periody. S Randinským mal
kontakt Ludwig Hirschfeld, ktorého názory
sú však rovnako v zásadě od voděné od Hölzela.
Hirschfeld zaviedol vyučovacie metody příprav-
ného kurzu Bauhausu v Austrálii, kde sa teraz
používajú na mnohých pedagogických inštitútoch.
Socialistické krajiny sa v pribúdajúcej miere
zaujímajú o vyučovacie principy Bauhausu. To
platí predovšetkým pre ČSSR a Maďarsko, ale
aj pre Polsko a NDR. Podrobnosti poznáte tepšie
ako ja sám. R přestavbě umeleckej výučby na ši-
rokej báze viedol vývoj v poslednom čase v Ang-
licku, kde komisia riadená sirom Williamom
Coldstreamom vo svojej. roku 1960 publiko-
vanej Jhnsf ňkpoU Autionaf A&ú-sor?/
o?!, Arf AÚMcaAon vydala odporúčania v základ-
nom vyučovaní a dielenskej práci úplné v zmysle
Bauhausu. Ako som sa dozvěděl, v jednej lon-
dýnskej umeleckej škole sa pracovalo už v zá-
kladnom kurze so strojmi. To je skutočne novota,
pretože doteraz slúžil tento základný kurz, ako
v Bauhause, na cvičenie ruky ako nástroj a, ktorý
pretvára a realizuje očami sprostredkované sen-
zuálne podněty a rozumom načrtnuté představy.
Niet pochybností, že aj stroj dokáže byť prostřed-
níkům. On ním rnóže byť ale iba nepriamo, naše
primárné, lebo k tělu náležajúce médium na reali-
záciu je a ostane ruka. Už okolo roku 1900 pozna-
menal Američan Liberty Tadd - ktorého kniha
o umeleckej výchove mládeže bola mimochodom
vtedy přeložená aj do němčiny — nepochybné
velmi správné, že manuálně tvorenie ,,je pro-
striedkom na vyjadrenie myšlienok, ako hovorenie
a písanie". Myslím, že toto htadisko neslobodno
v základnom vyučovaní na uměleckých školách
zanedbávat a nemá sa tu příliš vzdalovat od plat-
formy vytvorenej v Bauhause. Všeobecne možno
konštatovať, že sa venuje volnej umeleckej čin-
nosti na uměleckých priemyslovkách a na umě-
leckých oddeleniach technických vysokých škol,
ak vóbec, tak příliš málo priestoru. Extrémnym
prípadom je Hochschule für Gestaltung v Ulme,
s jej vysloveným nepriatelstvom k umeniu. Ne-
myslím, že je opodstatněné odmietať múzický
element ako romantizmus, alebo ako ho inak
nazývajú. Sotva niekoho napadne obviňovat
zo staromódnosti automobilového pretekára alebo
kozmonauta, keď trénuje beh na 100 metrov,
alebo jazdí na koni. Čím dóležitejšia sa stává tech-
nika v praxi navrhovatelů, a tomu sa raz nevy-
hneme, o to významnéjšia bude umělecká činnost,
aktivovanie fantázie ako druh duševného vyrov-
návacieho športu. Toto si v Bauhause vždy uvě-
domovali. Zosilnené zapájanie uměleckého prvku
do vyučovania pre architektov a priemyselných
navrhovatelov, skrátka všade tam, kde sa pracuje
technicky a racionálně, kde otázka vyjadrovacej
schopnosti je neodvratné druhořadá, mohlo by byt.
v mnohých prípadoch liečivým korektívom. V tom
móže byt Bauhaus, a to nielen v ére Gropiovej,
vzorom. Připomínám, že právě Hannes Meyer,
ktorý bol predsa materialistom a pragmatikom,
zriaďoval maliarske triedy. Mimochodom maloval
súkromne aj on sám.
Velkí architekti Bauhausu, dnes už pokročilého
veku, vytvořili okolo seba kruh následovníkův
a založili školy. Z obrazu o súčasnej architektúre
63
v ňom mal jedného zo svojich predchodcov a za-
kladatelův. Vědomé štúdium optických zákonov
a tzv. optických klamov, ktoré sú špecihckými
reakciami nášho vnímania. je mimoriadne doležité
pre široké oblasti tvorby od abstraktnej kompo-
zície cez reklamnú grafiku až k architektúre.
R Albersovej metóde pripája umělecká priemys-
lovka v Hamioveri — podlá mójho názoru ako
jediná v Nemecku — novu tacetu tým, že stavia
kompozičně úlohy s výtvarnými elementami, ako
napr. trojuholníkmi, kruhmi alebo štvorcami
do analogie k modernej programovacej technike.
Podobné vedecky postupuje aj Repes v Cam-
bridge pri precizovaní svojej výučby, ktorá vy-
chádza z pedagogického diela Moholya-Nagya.
Samostatným výkonom sú proporčně cvičenia
Peterhansa, rozvité v páťdesiatych rokoch
na Illinois Institute of Technology, ktorý nechal
esteticky dómyselne rozčlenit štandardizovaný
obrazový formát v rade úloh, ktoré majú rozličný
stupeň obtažnosti. Ako vieme od Miesa van
der Rohe, metoda přípravného kurzu plodné
pósobila na nadvážujúcu výučbu architektúry.
Skoro všade sa pracuje na kurzoch o farbách,
ktoré podnietili výskumy Ittena a Albersa,
nadvázujúce na Bauhaus. Ich předpokladům boli
zase výskumy farieb stuttgartského maliara a te-
oretika Adolfa Hölzela. Jeho poznatky sa stali
najma vďaka Ittenovi a Schlemmerovi,
ktorí u něho študovali, pevnou súčastou učenia
Bauhausu. Menej d'alekosiahle sa zdá posobenie
seminára farby Randi nské ho z weimarskej
a dessauskej periody. S Randinským mal
kontakt Ludwig Hirschfeld, ktorého názory
sú však rovnako v zásadě od voděné od Hölzela.
Hirschfeld zaviedol vyučovacie metody příprav-
ného kurzu Bauhausu v Austrálii, kde sa teraz
používajú na mnohých pedagogických inštitútoch.
Socialistické krajiny sa v pribúdajúcej miere
zaujímajú o vyučovacie principy Bauhausu. To
platí predovšetkým pre ČSSR a Maďarsko, ale
aj pre Polsko a NDR. Podrobnosti poznáte tepšie
ako ja sám. R přestavbě umeleckej výučby na ši-
rokej báze viedol vývoj v poslednom čase v Ang-
licku, kde komisia riadená sirom Williamom
Coldstreamom vo svojej. roku 1960 publiko-
vanej Jhnsf ňkpoU Autionaf A&ú-sor?/
o?!, Arf AÚMcaAon vydala odporúčania v základ-
nom vyučovaní a dielenskej práci úplné v zmysle
Bauhausu. Ako som sa dozvěděl, v jednej lon-
dýnskej umeleckej škole sa pracovalo už v zá-
kladnom kurze so strojmi. To je skutočne novota,
pretože doteraz slúžil tento základný kurz, ako
v Bauhause, na cvičenie ruky ako nástroj a, ktorý
pretvára a realizuje očami sprostredkované sen-
zuálne podněty a rozumom načrtnuté představy.
Niet pochybností, že aj stroj dokáže byť prostřed-
níkům. On ním rnóže byť ale iba nepriamo, naše
primárné, lebo k tělu náležajúce médium na reali-
záciu je a ostane ruka. Už okolo roku 1900 pozna-
menal Američan Liberty Tadd - ktorého kniha
o umeleckej výchove mládeže bola mimochodom
vtedy přeložená aj do němčiny — nepochybné
velmi správné, že manuálně tvorenie ,,je pro-
striedkom na vyjadrenie myšlienok, ako hovorenie
a písanie". Myslím, že toto htadisko neslobodno
v základnom vyučovaní na uměleckých školách
zanedbávat a nemá sa tu příliš vzdalovat od plat-
formy vytvorenej v Bauhause. Všeobecne možno
konštatovať, že sa venuje volnej umeleckej čin-
nosti na uměleckých priemyslovkách a na umě-
leckých oddeleniach technických vysokých škol,
ak vóbec, tak příliš málo priestoru. Extrémnym
prípadom je Hochschule für Gestaltung v Ulme,
s jej vysloveným nepriatelstvom k umeniu. Ne-
myslím, že je opodstatněné odmietať múzický
element ako romantizmus, alebo ako ho inak
nazývajú. Sotva niekoho napadne obviňovat
zo staromódnosti automobilového pretekára alebo
kozmonauta, keď trénuje beh na 100 metrov,
alebo jazdí na koni. Čím dóležitejšia sa stává tech-
nika v praxi navrhovatelů, a tomu sa raz nevy-
hneme, o to významnéjšia bude umělecká činnost,
aktivovanie fantázie ako druh duševného vyrov-
návacieho športu. Toto si v Bauhause vždy uvě-
domovali. Zosilnené zapájanie uměleckého prvku
do vyučovania pre architektov a priemyselných
navrhovatelov, skrátka všade tam, kde sa pracuje
technicky a racionálně, kde otázka vyjadrovacej
schopnosti je neodvratné druhořadá, mohlo by byt.
v mnohých prípadoch liečivým korektívom. V tom
móže byt Bauhaus, a to nielen v ére Gropiovej,
vzorom. Připomínám, že právě Hannes Meyer,
ktorý bol predsa materialistom a pragmatikom,
zriaďoval maliarske triedy. Mimochodom maloval
súkromne aj on sám.
Velkí architekti Bauhausu, dnes už pokročilého
veku, vytvořili okolo seba kruh následovníkův
a založili školy. Z obrazu o súčasnej architektúre
63