Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 65
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0261
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
dostávajú sa do ovela užšieho vztahu ako v kla-
sickom balete, lebo sa stávajú výtvarnou obraz-
nou jednotou. Divadelná scéna Bauhausu je preto
v neposledněj miere dielom výtvarného umenia.
Upřednostňované používanie masiek, ktoré stierajú
individuálnost a zdórazňujú stereotypnosť ele-
mentárneho, nadobúda až bizarné rysy. Toto sur-
reálne, strašidelné na javisku Bauhausu ovplyvnilo
už ku konců dvadsiatych rokov nemecký hlm;
dokazuje to například utopický hlm Metropolis.
Už niekoïko rokov můžeme konstatovat v róznych
krajinách potřebu oboznámiť sa s javiskom Bau-
hausu. Vo Francúzsku vydal jeden časopis zvláštně
číslo, věnované javisku v Bauhause, v Nemecku
vyšla v rozšírenom vydaní opat kniha Schlem-
mera a Moholya-Nagya z dvadsiatych rokov
The ktorú v Spojených štátoch
vydali aj v anglickom překlade. Velké výstavy
scénických práč Bauhausu sa v Svajčiarsku, Ne-
mecku a Taliansku střetli s velkým nadšením.
Divadlo zaberalo dóležité miesto aj v rámci dote-
raz najváčšej výstavy Bauhausu, ktorá jeho
históriu dokumentuje na viac ako 2000 objektoch.
Zo Stuttgartu, kde sa výstava otvorila v máji
1968, bude do roku 1970 putovat ďalej. Z příle-
žitosti tejto výstavy sa sklmovali balety Bauhausu.
Třeba vyčkat či a ako převezme mladé divadlo
dneška a zajtrajška niektorý z prvkov javiska
Bauhausu. Je pravděpodobné, že záujem, ktorý
sa dnes věnuje javisku Bauhausu, prejaví sa
v existencii divadla; symptomy vývoj a na to
poukazujú.
Predsa sa stále znovu musí zdůraznit, že pod-
něty, ktoré sprostredkoval Bauhaus v róznych
tvořivých oblastiach, od architektúry a malby
až k priemyselnej forme, tvoria iba část jeho
duchovného pôsobenia a ani nie tú naj dóležitejšiu.
Pedagogické principy sú blízké k podstatě, k cent-
ru, ale nakoniec móžu sa aj tie změnit a vyměnit
a iste to bude jedného dňa vo výchovnéj praxi
potřebné, keď sa snáď premenia všeobecné spo-
ločenské předpoklady a keď sa dospěje k ešte
jemnějším psychologickým vzdělávacím metodám.
Kardinálnym bodom výchovy v Bauhause je
1'udská zodpovědnost, ktorú ukládá, a tento mo-
ment ostane aktuálnym, pokial sa dá dovidieť.
Bauhaus urobil otáznym starý vztah učitela
a žiaka, ktorý spočíval na uznanéj autoritě uči-
tela a predurčenej podriadenosti žiaka. Namiesto
toho zaviedol vztah, ktorý sa opieral o princip

výkonu, ktorý bol v přijímaní a dávaní vzájomný,
a preto vedel stvořit nanajvýš plodné pracovné
výsledky. Ako sa vieryhodne tvrdí, študenti sa
naučili nielen od učitelův, ale takmer tolko aj
jeden od druhého a majstři sami nikdy nezamlčo-
vali, že spolupráca s mladšími, ktorí neboli len
chovancami, bola pre nich neobyčajným stimu-
lom. Touto vzájomnosťou sa prebudila nezvyčajná
miera iniciativy. Či sa má zásada tejto ďaleko-
siahlej tvořívej samostatnosti študentov používat
na priemernej umeleckej škole, třeba zrejme
rozhodnut od případu k případu. Vysoká škola,
ktorá v kruhu učitelův disponuje so suverénnymi
silami a v kruhu žiakov taktiež so značným poč-
tom 1'udsky a umělecky významných sil, musí
mat před sebou ciel pracovat na úrovni, ktorá —
snáď aj v dosahu výsledkov — sa vyrovná Bau-
hausu.
Týmto problémom sa zaoberali rozličné inšti-
túty v rozličných krajinách. K ďalšiemu vývojů
myšlienkového bohatstva přispěla bezpochyby
aj vaša krajina; začínajúc v dvadsiatych rokoch,
v ktorých prejavilo Československo nanajvýš
obdivuhodná kultúrnu aktivitu. Podlá mójho
názoru najzaujímavejší pokus o rozšírenie vycho-
vávatelskej bázy Bauhausu urobil Moholy-
Nagy krátko před II. světovou vojnou v Chicagu.
Pomocou niekolkých amerických priemyselníkov
a za porady s Gropiom založil tam roku 1937
New Bauhaus, ktorý však musel kvóli rastúcim
vonkajším tažkostiam už po roku premenit
v School of Design. Z nej nakoniec vznikol Insti-
tute of Design, ktorý po Moholvovej smrti stratil
na význame a nakoniec splynul s Institute of
Technology; na tento vývoj som však už pouká-
zal. Je pozoruhodné, čo sa stalo za Moholyových
čias. Moholy vsunul do svojho učebného plánu
spomedzi duchovných vied, okrem psychologie,
ktorá bola už na starom Bauhause vyučovacím
predmetom, aj kybernetiku a vedu o komunikácii
a vybudoval všeobecnovzdelávacie vyučovanie
z hladiska vtedy ešte mladého sociologického
výskumu, pre ktorý bola University of Chicago
jedným z centier. V Moholyovom New Bauhaus
sa verifikovalo presvedčenie, že skór, než sa začne
tvořit životné prostredie, třeba poznat člověka
a jeho spósoby správania. Tento postoj převzala
neskór vysoká škola v Uhne. Výsledky bolí pozo-
ruhodné, predsa sa však tiež dokázalo, že ducho-
vedné nároky nie sú bez nebezpečenstva pre vý-

65
loading ...