Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

pařížských obchodných domov. Po návrate z Pa-
ríža som si už připravil podlá vlastných představ
a poznatkov pomocný materiál a vyučovací plán.
V septembri 1933 sme otvorili nové oddelenie
,.súčasné aranžovanie", ktoré sa stalo povinným
predmetom aj vo všetkých obchodných triedach
Učňovskéj školy.
Bol to nový predmet na nasej škole. A zaiste
pod Vydrovým vplyvom sa Ministerstvo rozhodlo
vybudovat obdobné triedy vo všetkých obchod-
ných a učňovských školách. Keďže však nebolo
ani Specializovaných učitelov, ani učebnic, pověřili
ma napísaním učebnice, hlavně pre potřebu uči-
telov. Knihu vydalo Ministerstvo školstva. Tým
som však urobil všetko, čo bolo v mojich silách
a zároveň som Vydrovi podal dokaž, že som si
jeho do věru zaslúžil. Nezbavil som sa však pocitu,
že sa pohybuj em v cudzom teréne. Vyučovanie
ma bavilo. Popři vlastnej maliarskej profesů
zaujímala ma vždy pedagogika. Preto som už
predtým viedol súkromnú školu, a dúfam, že to
nebudete hodnotit ako neskromnost, ak tvrdím,
že študenti malí rovnakú radost z učenia ako ja
z vyučovania.
Svoju aranžérsko-pedagogickú kariéru v rámci
školy som vždy pokládal za dočasnú a dúfal som,
že sa neskôr dostáném k inému vyučovaciemu
predmetu s náročnějšími uměleckými požiadav-
kami, čo by som bol skutočne robil s chutou.
Přibližné roku 1936 Vydra pozval na školu ar-
chitekta Tröstera, ktorý sa špecializoval na diva-
delnú dekoráciu a pověřil ho vedením aranžér-
ského oddelenia. Bol velmi schopný a plný najra-
dikálnejších ideí. Teclmické a světelné efekty,
s ktorými vtedy Tröster experimentoval, medzi-
tým sa stali samozřejmými prvkami moderného
sochárstva a vnútornej dekorácie. Pravda, tak
ako ja, ani Tröster nebol ,,od fachu". Zatial' čo
mój postup bol plošný, číže maliarsky, Tröster
videi problémy z o stanoviska divadelníka.
Možno, že som vtedy nebol dost objektivny,
ale dnes po odstupe času musím přiznat, že jeho
postup bol v principe správný. A napokon i vý-
sledky bolí prvotriedne. Ako maliar som přistu-
poval, ako som už naznačil, k riešeniu dimenzionál-
neho problému příliš plošné. Architekt Tröster
mal rozhodne správnější estetický názor na danú
problematiku. Nebol som na výške, ani pokial' sa
problematika týkala obchodnej stránky věci,
ale Tröster o tom vedel ešte menej. Nezaoberal

som sa totiž dostatočne problémami predaja to-
varu, čo je napokon ciel'om aranžovania výkladov.
Tröster sa však o tút-o problematiku nezaujímal
vobec. Otázka estetična mohla tu byť iba druho-
řadou otázkou, keďže každý druh tovaru a každý
druh obchodu si vyžadoval osobitné riešenie, ne-
závisle od estetickej stránky problému. Ale aj
z estetickej stránky boli úlohy velmi rozdielne,
keď išlo například o propagáciu masového vý-
robku alebo o propagáciu jednotlivého exkluzív-
neho kusu. Tröster úspěšně začal používat nové
materiály, ktoré sa predtým na takéto účely
nepoužívali. Trösterov postup vyvolal u žiakov
zvědavost a isté vzrušenie, nabádal ich hladat
nové estetické formy. Metoda, žial', často převy-
šovala vtedajšiu úroveň školy a často aj intelek-
tuálnu schopnost žia.ctva.
V skutočnosti vačšina vedúcich nemala špeciálne
školenie v remeslách, toto sa však nepociťovalo
ako nedostatek pri výchove, pretože každá t.rieda
mala okrem vedúceho aj svojho praktického uči-
telů, ktorý bol vyučeným remeselníkom vo svojom
odbore. Tento dualistický princip vo vedení od-
dělení vyvolal sice z jednej strany isté nedorozu-
menia, ale z druhej strany zabezpečil rozšírenie
uměleckého horizontu žiakov, ale aj ich odborného
základu. Nedostatkům nášho oddelenia od za-
čiatku bolo to, že sme nemalí dost skúseného prak-
tika a navýše nemal dostatočné pochopenie pre
výtvarnú problematiku predmetu. V dósledku
toho trpěla spolupráca, lebo každý pracoval na inej
platformě.
Záměry boli hned' po založení školy vymedzené,
ale Vydra chápal začiatky ako přípravný stav.
Večerné kurzy považoval iba za přípravu na celo-
dennú školu, ktorú dúfal časorn vybudovat.
Osobné som bol skeptický, a to celkom odůvod-
něně, pretože ani pre večerné kurzy sa nám nepo-
dařilo zabezpečit dostatočný počet žiakov. Pri
začatí školského roku a pri zápise zaznamenávali
sme vždy istý nával, ale ku konců školského roku
niektoré triedy len vegetovali. Mladší — 15—17
roční — neboli dost vytrvalí a po niekolkých
návštěvách polavili. Len máloktorí z nich preja-
vovali profesionálnu cieïavedomost. Umělecky
nadaní žiaci neznášali velký doraz školy na řemeslo
a ti bez uměleckého nadania stratili záujem z opač-
ných dovodov. Ale napriek tomu Vydra nestratil
vieru v budúcnost školy a v školskom roku 1936 —
1937 (ak sa nemýlím v dátume) vďaka vytrvalosti

70