Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 113
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0309
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
ný element suprematizmu sa postupné premieňa
v krychlu. Malevič sa teda ne vymyká, aj keď ide
nepopierateíne o nejednoznačnú a mnohovrstvovú
osobnost — všeobecnému pohybu avantgardného
umenia prvých rokov sovietskej moci, nachádza-
jucemu postupné svoj výraz v estetických ideách
konstruktivistického hnutia. A to este nepočítáme
s nesporným vplyvom, ktorý na Maleviča mala
mladšia vrstva sledujúcich ho žiakov, oddaných
bezvýhradné novým světonázorovým prúdom (Čaš-
nik, Kogan, Lisickij, Suetin a další). Ideál kolektiv-
ně j tvorby, ktorý dodnes stojí ako trvale inšpi-
rujúci estetický program, tiahnúci sa od konštruk-
tivistických otcov až po súčasné skupiny mladých
kinetistov, je tu polemicky nasměrovaný k indi-
vidualitě vedúceho dobové najvplyvnejšej školy.
,,K nechápavosti a zaslepenosti dospěje každá
osobnost, ktorá by sa odtrhla od jednotnéj kolek-
tivně j cesty, vyjadrujúcej nie volné individualis-
ticky, ale kolektivně spojené dielenské myslenie,
přepojené jednotným duchom štúdia a poznáva-
nia ako nutnej výbavy pre tvořivý život, pre šíre-
nie kultury dneška " — píše sa v letáku vitebského
tvořivého výboru Unovis, t. j. ,,upevňovatelia
nového umenia" z roku 1920d

2. K programovej charakteristike hnutia
Po týchto předběžných historicko-genetických
poznámkách móžerne sa azda pokúsiť o prvé zo-
všeobecnenia. Vypomóžeme si Teigem. ,.Konštruk-
tivizmus je predovšetkým výrazom poznania,
že tradičná ktasická estetika a umenoveda nedo-
stačuje k preniknutiu do podstaty všetkých javov
označovaných za uinenie, že jej normy, teorémy
a jej terminológia nemože byť zachovaná v plat-
nosti, keďže sa zistilo, že nezodpovedajú daným
a poznaným skutočnost.iam a že jej klasihkačné
systémy sú zastaralé a provizorně." Revízia dote-
ra jšieho poňatia sa přitom netýká len samého
umenia, t. j. novej tvorby, zasahuje i klasické dě-
jiny umenia. ,,Gotická katedrála — píše Teige —
je pre nás viac konštruktívnym rekordom než vý-
razom náboženské j extázy." Túto myšlienku
potom rozvádza Teige najma roku 1929 ďalej. ^
Isteže, táto idea má svoje zdroje v klasickej linii
nemeckej historie, a vedie od Adolfa von Hilde-
brandta cez Worringera k WolíHinovi.
Pokiaï ide o poňatie umenia, je dóležité, že

so zánikom istej epochy alebo istého typu umenia
sa formuluje nový ideál tvorby, vychádzajúci
z předpokladu syntetizujúcej jednotnosti ume-
leckej emócie. Ak chceme, ide o obnovenie starej
idey Gesamtkunstwerku. S Wagnerom má však
tentoraz máloco spoločného. Pokiai ide o historické
fakty, stojí tu ako bezprostředný inšpiračný pod-
nět predovšetkým hnutie orhzmu, ďalej taliansky
futurizmus so svoj ou estetickou simultanitou,
niektoré výskumy paralelity vizuálno-hudobných
javov (Skriabin, nakoniec velmi starý psycholo-
gický problém tzv. synopsy, synestézy atď.).
Citujem znovu Teigeho: ,,Dospěli sme k défini -
tívnemu prekonaniu tradičného tabulového obra-
zu. Na jeho miesto nastupuje projekčný světelný
dynamický obraz, rehektorické hry, hlm, ohňo-
stroj a knižný fotomontážny a typomontážny
sériové vyrábaný statický obraz; obrazová poézia,
ďalej farebný pohyblivý rytmický časovo-priesto-
rový obraz, ktorý sa stotožňuje s hudbou."^ Roku
1922 sa takto proklamuje program, ktorý v prie-
behu celého medzivojnového umenia naplňa ne-
skoršie praktickými počinmi László Moholy-Nagy,
Richard Mortensen, Thomas Wilfred, Viktor
Eggeling, ale i náš architekt Zděnek Pešánek
a další.
Nebudem sa tu zmieňovať o všetkých dalších
všeobecných estetických aspektoch konštrukti-
vizmu, například o novom poňatí súčasnej civi-
lizácie, techniky a funkcií, alebo například o prob-
léme racionalizmu a racionalizácie tvořivého pro-
cesu, aktualizovanom v súčasnosti podnětně Ma-
xom Bilom alebo štuttgartskou teoretickou školou
Maxa Benseho. O niektorých týchto veciach sa tu
už napokon hovořilo. Chcel by soin sa zastavit
pri jednej všeobecnej programovej črte teorie
konštruktivizmu, a to pri jeho sociologii, alebo pri
připomenutéj už jednote estetiky a světonázoru.
Isté je, že konštruktivizmus prináša aktualizáciu
starého, v podstatě romantického antikapitalizmu,
nové oživenie zdanlivo odumretého revolučného
jakobinizmu v celej svojej šírke.
Na rozdiel od generácie prekliatych básnikov
ide však o spoločenskú negáciu vědomu, racio-
nálnu, tak či onak postmarxovskú. Přitom viac
než sám Marx je tu rozhodujúca revolučná skutoč-
nosť októbra 1917 a všeobecná, cez úvahy všet-
kých konštruktivistov presvitajúca idea, že vetkú
architekturu a urbanizmus nie je možné uskutoč-
ňovat v podmienkach kapitalistickéj spoločnosti.

113
loading ...