Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 129
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0325
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Po opísaní dojmov o budově Bauhausu končí
větou: ,,To nie je údiv nad vtipným vvnálezom.
je to jednoducho obdiv."
20. októbra 1926 anhaltská vláda schvaluje
štatút Bauhausu ako vysokej školy s titulom
Hochschule für Gestaltung (Vysoká škola vý-
tvarná). Razilo sa heslo o právach a povinnostiach.
Právo experimentu pochádzajúce z pocitu zod-
povědnosti: Bauhaus má právo experimentovat
a povinnost uskutočnit.
Roku 1925 začal s 63 študujúcimi,
roku 1926 mal 83 študujúcich,
roku 1927 mal už 166 študujúcich (z toho muži
121, ženy 45, z toho Němci 129, zahraniční 37)
a roku 1928 má už 197 študujúcich.
Členstvo Kruhu priatelov Bauhausu sa zvýšilo
z 318 na 500, a to dalšími významnými osobnos-
tami. Jeden z najvýznamnejších bol právě Ing.
Junkers, riaditeï vtedajšieho najváčšieho leteckého
priemyslu v Europe. Na charakteristiku tohto na-
daného vedca a vynálezců niekolko jeho výrokov:
,,Poslík, ktorý má nápad, móže byť pre moju tová-
ren dóležitejší ako jeden z mojich direktorová'
Alebo: ,,Tu pobiehajú naši páni inžinieri s velkými
II
Prv ako začnem o tom hovořit, třeba poznat
ovzdušie Bauhausu zo strany študentov aj zo stra-
ny všetkých vtedajších spoločenských a politic-
kých súvislostí a iných hybných sil. Pokládám
za svoju povinnost hovořit právě dnes a u nás
v súvislostí s Bauhausom ako jeho bývalá žiačka.
Právě dnes, keď sa skoro v celej Europe, ba už
aj mimo nej ozývajú mohutné manifestácie štu-
dentov, najma vysokoškolákův vo Francúzsku,
Spanielsku, Rakúsku, Belgicku, Nemecku, ale aj
u nás.
Možno, že niekto z vás si pomysli: študentka so
svojou výše šestdesiatkou!? No právě preto, lebo
rozpory študentov so staršou generáciou, s vede-
ním školy a niektorými profesormi v každom
spoločenskom zriadení a době sú historicky záko-
nité. Dnes som ja niekedy v pozícii vtedajších
profesorov. To všetko nevylučuje, aby sme hia-
dali a preberali to dobré a cenné ako v odbornom.
tak aj v spoločenskom zmysle. Přeberme teda to
dobré z tejto už revolučnej tradicie. Konfronto-
vanie cielov, metod a výsledkov boj a tiež pomóže

aktovkami, ale často v nich trčí menej ako v hlavě
našich výrobných majstrov." Raz som bola
na výstave Kandinského a tam vypočula rozhovor
Junkersa s Kandinským. Junkers povedal před
abstraktným obrazom, na ktorom je ťažisko hoře:
,,Mám pocit, že obraz je zavesený naopak, hrozí,
že sa převalí, stráca rovnováhu!" Na to Kandinský:
,,A čo vaše lietadlá vo vzduchoprázdně? Strácajú
rovnováhu? Rúcajú sa? Vidiet ich tam bez po-
znania fyzikálnych súvislostí vyvolá ten istý
pocit ako tento moj obraz." . . . Junkersa přitaho-
val úprimný záujem o nové idey k Bauhausu.
Nastal velmi úzký kontakt a priatetské vztahy
medzi Gropiom, pionierom v architektúre a Jun-
kersom, pionierom v letectve. Ale aj medzi Jun-
kers-Leute a Bauhaus-Leute sa nadviazali čoraz
užšie a užšie styky.
A tu začína moje rozprávanie. Naschvál použí-
vám výraz rozprávanie, lebo je to len obyčajné
rozprávanie o umění a umelcoch, ako som to pře-
žívala, bez formalit, bez skrášlovania.
Budem hovořit aj o druhej straně mince — a to
o stále užších vzťahoch medzi študentmi Bauhausu
a Junkersovými robotníkmi.

pri objektívnom výskume. Tieto události sa nedajú
vyčlenit, keď chceme mat komplexný obraz, ani
z pedagogicko-výchovného výskumu. ani z ostat-
ných hladísk.
Pri historickom hodnotení Bauhausu třeba do-
kladné skúmat aj ďalšie komponenty. Bauhaus,
tak často a dórazne označovaný aj ako revolučná
idea, nesmie sa spomínat bez súvislostí so světo-
vým dianím. Vieme predsa, že okrem mnohých
detailných úloh išlo v Bauhause aj o konečné pre-
tvorenie spoločnosti. O pretvorenie, ktoré sa málo
vynútiť prostredníctvom umenia, respekt.ívne tech-
niky, ako sa to často hlásalo. Ale právě v tom
tkvěla utópia Bauhausu a právě na tom musel
stroskotať. Mnohí profesoři Bauhausu, majstri,
prehliadali socialistické aspekty tým, že za prvo-
radú úlohu kládli svoju individuálnu umeleckú
tvorbu. V rokoch 1931— 1932 a dalších sa to však
už nedalo. lni hlásali, že umenie je len vtedy naše,
keď sa nám podaří priviesť l'ud k produktivitě.
Hlboká túžba nespočetných umelcov bola a je
tvořit také umenie, ktoré je s 1'udom spáté.

129
loading ...