Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 134
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0330
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Výstava, bola už ohlášená a mala sa o niekoïko
dní otváraf. Do toho přišlo vyhlásenie štrajku!
Po tomto rozhodnutí, ktorým sme dúfali při-
nutit vedenie školy uznat naše práva, sme trpezlivo
čakali a dutali v příchod riaditela, lebo nikomu
sa stále ešte nechcelo verit, že svoju hrozbu splní.
V tom sa ozve křik pri okně stojaceho študenta.
,,Die SIPO ist da!!" (SIPO-Sicherheitspolizei je
tu.) O niekoïko sekund už bolí vo dverách! Najskór
hrozné ticho a po ich vyzve dóstojné vzdorovité
opustenie kantíny. Hned' nato sa zišli najskór
osobitne jednotlivé organizácie, potom všetky
spoločne. Vyhlásil sa štrajk, zvolila sa štrajková
komisia. Do štrajku vstupilo okolo 70%študentov.
Američania, ktori vlastně neboli študentmi, ale
přišli odkukat celu organizáciu a metody práce
Bauhausu, aby v USA založili niečo podobné,
a niektorí Němci, ktori bolí blízki nacistom, alebo
zaviazaní majstrom, sa dištancovali.
Je vela rozporov a protiřečení o týchto uda-
lostiach a o osobě Miesa van der Rohe. Na jednej
straně zavolal políciu, na druhej straně zasa slúbil
vykázanému polskému študentovi Budkovovi,
ktorý — ako som povedala — stál tesne před ukon-
čením diplomovej práce, že mu dá ešte potřebné
konzultácie a umožní prijatie jeho diplomovej
práce. Tak sa Budkov presťahoval do blízkého
,,zahraničia", do Lipska. V tejto súvislosti musím
ešte rozpovedat jednu událost: vidím, ako Budkov
ide ,,ilegálně" hoře schodmi v dohovorenom dni
a hodině smerom k riaditelovi. Zazřel ho vrátník
Fehn, horlivý sociálny demokrat, vtipný ujko
s hindenburgovskými fuzami, ja a ešte 2 — 3 dolu
bežiace študentky. Po niekolkých minutách idú
už dva ja policajti hoře tými istými schodmi
a o chvílu vedú Budkova medzi sebou. (Odsedel
si 2—3 dni a znovu ho vyšupovali). Hned' sa začalo
pátrat, kto ho mohol udat. Vylučili sme, a ani sme
sa neopovážili mysliet, napriek všetkému pred-
chádzajúcemu, na Miesa. Vylúčili sme aj nášho
dobráka veselého Fehna, ,,kamaráta", ktorému
sa toïki študenti zverovali a on vždy s úsmevom
radil, obstarával a sprostredkoval. Na našu otázku,
či netelefonoval niekto z vrátnice, či nevidel
telefonovat z budky stojacej před budovou, pre-

svedčivo tvrdil, že nie. Začalo sa teda výsluchom
niektorých nacizmom napáchnutých študentov.
Išlo o čest Bauhausu. Paradox je v tom, že aj
niektorí majstři, ba aj dokonca Mies pomáhali
v pátraní, lebo to pokládali za nemravnost.
Ovel'a neskôr sa ukázalo, že udavačom bol ^dob-
rák" Fehn. Žil na Bauhause už dávno s dvorná
partajnými legitimáciami: s jednou sociálnode-
mokratickou (v Anhalte 14 rokov vládla vo váčšine
táto strana) a s druhou ilegálneho nacistu. Tým
sa vyjasnilo vela, čo dlhý čas bolo záhadné.
Takto sme žili a išli v ústrety volbám. Pomáhali
sme rušit, znemožňovat spolu s 1'avými Junker-
sovými a inými pracovníkmi a robotníkmi nacis-
tické predvolebné akcie, ale skór provokujúcimi
otázkami než Idukom. Zachytávali sme ich kol-
portérov a habali im pohladnice, na ktorých
na Bauhause už visela zástava s hákovým krížom.
Chodili sme častéjšie aj na agitačné cesty. Naša
kapela a divadielko s aktuálnymi programami
chodilo do závodov. Na 1. mája sme všetci 1'avi-
čiarski študenti išli manifestovat do Halle, lebo
sa bez podobných následkov ako u Budkova
v Dessau už nedalo. To bola predvolebná nálada.
Mnohí opisovatelia Bauhausu tvrdia, že to bola
marxistická inštitúcia. Nie! Marxizmus sem do-
nieslo študentstvo. Studentstvo, ktoré hořelo za
pravdu, za takú morálnu, 1'udskú, odborná a ume-
leckú výšku, že to až spalovalo. Ukázalo sa vždy
vo vážných chvílach, že sme sa dopracovali
k skutočnej jedno te a že sa dá na nás spolahnút
bez ohladu, či to bol architekt, maliar, hudobný
grafik alebo kleeovský grafik, či fotograf, ktorý
přísahal na Moholya-Nagya, alebo ktorý uznával
len Peterhansa. Či Ind, Číňan, Francúz (vtedy
naj mladší študent Jacques Germain vystavoval
u nás nedávno v rámci modernej francúzskej
grafiky), alebo apolitický svetobežec Angličan,
či naj angažovanější vtedajší Studentenvertreter
Jaschek Weinfeld (tokto roku bol v Tatrách,
pósobí v Paříži ako architekt), anarchista Mejschke
Bahelfer, chagallovský maliar, alebo onen antro-
pozof, inak holandský architekt, a další a další.
Všetci sme věřili, že náš boj je opodstatněný,
lebo bojujeme za niečo lepšie!

134
loading ...