Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 169
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0365
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Októbrová revolúcia a umenie
(Povstanie ruských abstrakcionistov)

Hned' v začiatkoch Októbrovej revolúcie vystupujú dve mimoriadne, kvalitami příbuzné osobnosti: V. I. Lenin
a W. Kandinsky. Obaja by chceli všetko usporiadat po novom, preinačit svět, obaja sú v podstatě systematici.
Ich vystúpenie — ktoré sa datuje z rokov 1905 až 1912 a končí sa roku 1923 — znamenalo niečo viac než
rozhodovanie medzi dvorná názormi.
Uprostřed týchto rokov leží mohutná revolúcia z roku 1917, ktorá spósobila, že nielen robotníci a rolníci, ale
aj ruskí umělci získali ako revolucionáři pocit slobody. To čo generácie umelcov namietali v opozícii proti akade-
mizmu, naturalizmu a historizmu, všetko od van Uogha po Cézanna a za čo manifestovali fauvisti, expresionisti,
konštruktivisti, rayonisti, futuristi a suprematisti, odrazu v celej šírke rehabilitovali. Ich ,,revolúcia v umění"
sa teraz pokládá za ,,umenie revolúcie". Ich malby a sochy pokladajú dokonca za revolučnejšie, než je revolučnost
spoločenskej skutočnosti, lebo demonštrujú nielen novost v súčasnosti, ale zároveň revolučnost budúcnosti.
Tatlinov ,,mašinizmus" sa stupňuje do nekonečna v návrhu na odvážný projekt pomníka komunistickej Tretej
internacionály, ako aj v plánoch Robotníckeho paláca kultúry. Krinsky velebí v kresbách a grafikách ^mechanizo-
vaného pracujúceho člověka". Adekvátnym stánkom k tomuto náboženstvu sú Mejercholdove ,,Vyššie státně dielne
réžie". Vrcholom všetkého je však ,,Laboratorium pre syntetickú chémiu slov", v ktorom doslovné ide o mechani-
záciu a dokonca i chemizáciu básnického umenia.
Rodia sa nové izmy. K futurizmu, expresionizmu, kubizmu, orňzmu, rayonizmu, suprematizmu, tatlinizmu,
konštruktivizmu, synthetizmu a non-objektivizmu pribúdajú dalšie: kozmizmus, maginizmus, dynamizmus,
ego-futurizmus, biochemizmus. Každý z týchto izmov si, pravda, nárokuje vedúce miesto. Najhlasnejšie vystupuje
tzv. ,,proletárske umenie" v podobě ,,prolet-kultu". ,,Nové o sebe ešte nie je revolučné — namieta Lenin v kritike
futuristov a konštruktivistov — prečo sa máme otočit chrbtom ku kráse, azda iba preto, lebo je staré?" Lunačarskij
odsudzuje: ,,futurizmus je pokřivené umenie".
Ústredný výbor dává umelcom pokyny. Nerešpektuje ich ani Tatlin, ani Malevič a El-Lisickij, ale Majakovskij,
ktorý sa stává géniom Októbrovej revolúcie. No medzi maliarmi a sochármi a takisto medzi hudobníkmi
a divadelníkmi sa nenašiel žiadny Majakovskij. Uznávaní umělci dostávajú štátnu podporu, ale Kandinsky ostává
platonikom a abstrakcionistom, aj ked strana zdórazňuje, že obsah je hlavným znakom každého ozajstného
uměleckého diela.
Kandinsky opúšta Rusko, po ňom nasledujú další abstrakcionisti a konštruktivisti. Dialog medzi Leninom
a Kandinskym sa týmto končí, ale neskončil sa pre ich nasledovníkov, naopak, spor nadalej trvá.

169
loading ...