Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 175
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0371
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
priestor pozostával z otvoreného panelového rie-
šenia — nové budovy IIT uzatvára sklenými stě-
nami pódia spomínaného štandardného modulu.
V takomto zmysle postavil v rokoch 1946—1950
zaujímavý rodinný dom pre dr. E. Fransworthovú
vo Fox Riveri, Illinois, pozostávajúci z troch nad-
nesených podlaží. Priestor tohto domu je uzavretý
v podobě skleného obdížnika. Pre tento návrh
sa dostal neskór do sporu s objednávateikou a vzá-
pâti sa v chicagskej novinárskej tlači rozvila taká
vášnivá debata o moderne] architektuře, že takmer
hrozila otriasť pozíciou Miesa ako riaditela IIT.
Dalším pokrokom v konštrukcii budov z ocele
a zo skla je v Miesovej tvorbě rozměrná budova
zvaná Grown Halí, postavená v rokoch 1952 —
1956 (tiež na HT). Elegancia a jasnost sa prejavuje
potom vo všetkých následujucich prácach Miesa,
ako napr. železobetonové vežiaky, zvané Lake
Shore Drive Apartments v južnom Chicagu, po-
stavené roku 1951. Monumentálny, prevažne skle-
ný mrakodrap ,,Seagram Building" v New Yorku
z roku 1958 sa stal vzorom pre súčasnú stavbu
mrakodrapov. Mies k němu vyriešil aj elegantnú
,,Plazu" s květinovými plochami a vodotryskami.
Na priečeliach všetkých jeho budov horizontálně
hodnoty neustále vyvažuj ú vertikály — v případe
mrakodrapu Seagram však tento zjav nenachá-
dzame. Na ňom nakoniec prevážita vertikalita,
taká elegantná, že předběhla v historii súčasnej
architektúry vertikalizmus a iahkosť Pirelliho
mrakodrapu v Miláne, navrhnutého roku 1960
Giom Pontim.
Krásu a klasickú jasnost svojich návrhov Mies
ako by labužnicky a predvídavo vychutnával
na mnohých modeloch. Ich eleganciu zdokonaluje
a zjednodušuje tak dlho, až je s ňou úplné spokojný.
Jeho heslom totiž bolo: ,,Menej je vždy viac".
Ako sme však už spomenuli, sám vnútorný priestor
nerozčleňuje. Takto dává ,,šach-mat" nebezpe-
čenstvu, že by sa budova neskór přežila. Mies
je totiž toho náhladu (na rozdiel od Gropia), že
,,architektúra nemóže nikdy držat tempo s nov-
šírni a novšími požiadavkami životného vývo j a
a potrieb".
Zo všetkých početných žiakov Miesa jeho ele-
ganciu, jasnost a maximálně využitie stavebných
materiálov pre funkčnost a krásu najváčšmi zdo-
konalil v posledných rokoch Philip Johnson.
O svojom učitelovi povedal nasledovné šlová:
,,Mies má preto taký velký vplyv, lebo je lahko

kopírovatelný." Jeho kopírovateinosť by sme
mohli zvýraznit asi tým, že všetky jeho budovy
robia dojem ocelových a sklených kociek a ob-
dlžnikov. Tieto formy sú buď na seba navršené,
alebo v čistom konštruktivistickom vzhlade jedna
druhů přestupujú.
Třetí z čelných reprezentantův bauhauzovského
hnntia, dnes pósobiaci v USA, je Marcel Breuer.
Po Hitlerovom nástupe roku 1933 opustil definitiv-
ně Nemecko a do roku 1937 bol v Londýne spo-
ločníkom architekta F. R. S. Yorkeho. Po při-
družení sa ku Gropiovi ako asistent Katedry sta-
vitelstva na Harwardskej univerzitě pokračoval
až do roku 1941 ako jeho spoločník aj v stavitel'-
skom podnikaní. Po tomto roku sa Breuer osa-
mostatnil a od tých čias má, najma v New Yorku,
svoju vlastnú stavitelská projekčnú spoločnosť.
Breuer od začiatku prejavoval zvláštny zmysel
pre konštruktívne prvky a detaily. Jeho metoda
je metodou výběrového pridávania, a preto pre
každú špeciálnu potřebu vytvára individuálny
priestor a vzorec, aby takto zvyšoval účelnost
obývaného priestoru. Breuerove stavitelské po-
ňatia zdůrazňujú vždy technoiógiu a umenie
a smerujú od romantizmu a návrhářského impre-
sionizmu k racionalizmu, k objektivitě a pragma-
tickému priraďovaniu. Konstruuje podlá poslania
priestoru ,,per additionem". Breuerove návrhy
vetakrát postrádají! mnohými teoretikmi archi-
tektúry tak často zdórazňovanú jednotu a slo-
hovú zaokrúhlenosť. Týmto sa líši vo svojich plá-
noch od miesovského puritanizmu aj od gro-
piovského humanistického romantizmu. Kom-
ponuje sice ,,Con brio", ale najčastejšie ,,Pizzicato".
Paralelné s návrhmi Gropia pre menšie rodinné
domy v Connecticute a v New Englande navrhol
Breuer mnohé až malebné rodinné domce a sídliská.
Z jeho význačných práč třeba menovať napr.
gymnázium v Litchheide, Connectitut, z rokov
1954—1956, či velký komplex budov opátstva
Sv. Jána v Collegeville, Minnesota, z rokov 1953 —
1961. Breuer tu neobyčajne vyriešil železobeto-
nová zvonicu na štyroch nohách, ako aj akusticky
velmi štastlivo komponoval interiér opátskeho
kostola. Ako spoločník medzinárodného teamu
architektův spolu s Pierom Luigi Nervim a Ber-
nardom H. Zehrfussom a za poradcovstva Le
Corbusiera sa zúčastnil aj na projektovaní hlav-
ného sídla UNESCO v Paříži, dokončeného roku
1958. Z Breuerových práč, ktoré sú dnes ,,v práci",

175
loading ...