podporujú skór určenie z příležitosti změny vlády.
Od K. Rolla, c. d., 3, pochádza myšlienka o vztahu
k narodeniu Maxa Jozefa, no 28. marec 1727 ako den
narodenia je tu příliš neskorý. Donner už 15. 2. 1727
pátral na mincovnom úřade vo věci kalenia a razenia
svojich mincí.
s Exemplár v Germanisches Nationalmuseum, Norim-
berk, averz, kolopis: CAROLVS ALB.D.G. V. BAV AR.
ET. P.S.D.C.P.R.S.R.J. ARCHID. ET ELECT. L.L.,
obraz: kurfirst Karol Albert, znač: G.R.DONNER.
F.; reverz nápis: TANTO DVCE ET AVSPICE —
TANTO, podpis: INSTAVRATA FELICITAS / BAVAR.
MDCOXXVII, alegorická postava Bavárie s bavorským
erbom sedí na levovi, ktorý má kurbrstský klobúk.
A^predu stojí kurbrst v antickom odeve, v pravici drží
žezlo a v lavici říšské jablko, na ktorom sedí vták, ktorý
má okolo seba papršleky;
0 44 mm, 38 g striebro, inv. č. 5070 (W 1862).
s Exemplár v Bundessammlung für Medaillen, Münzen
und Geldzeichen, Viedeü, averz, nápis: IMPERAT.
CAES.AVG.CAROLUS.VI., obraz: cisár Karol AM.
Značené: R. (Benedikt Richter); reverz, kolopis: TE-
MESAVARO EXPVGNATO., podpis: R. HVNG. TER-
MIN. DECVMAN. (PRIMŮM. RESTITVTVS.
MDCCXVI., zn.: R. (Benedikt Richter); 0 49 mm,
34,8 g striebro, inv. č. 1557.
? Porov. Franz Martin, Zti Georg Dup7;ue7 Don-n-erg
TaDgA;eü ür Xa-Döt/rg. Kunstchronik und Kunstmarkt,
roč. 55, 31/1, č. 11, Lipsko 1919, 215 a n.
s Obšírné vylíčenie u AValtera Stengel a, Aürnöerger
Jíe^hrggeréh. Kunst und Kunsthandwerk, roč. 21, Viedeü
1918, 213—265.
9 Opátovný odtlačok u Franza Martina, c. d., 216 a n.
Porovnaj cínový odliatok medaily Firmiana od Don-
nera a Beckera, K. Roli, c. d., 3 (č. 7).
n Michael Schwarz, FormproMeme ITerl* de^
Georg DnpAae^ Donner, bl. diser. (MS), Münster 1966,
5—24.
42 Michael Schwarz, c. d., 140—220, pomocou kata-
logu sa dá zistiť, prečo sa majü všetky ostatně Donnerove
kovové práce datovat podlá týchto reliéfov v Bratislavě.
Pre práce v olove vyplývá táto domnienka už z důsled-
nosti použitia olova po bronze (porovnaj pozn. 11).
Reliéf tabernákula (Pieta) oltára kaplnky sv. Jána
Almužníka, dóm v Bratislavě, 25 X 52 cm, horná plocha
sa zachovala v dobrom stave až na niekolko poškraba-
ných miest, niekdajšie pozlátenie čiastočne viditelné,
v střede miesto pre kluč k svatostánku, nohy Krista
jemne poškodené.
Bronz (světlý).
Dalšie exempláre:
1. Pieta, 32,5x 55 cm, Národně múzeum v Budapešti,
z pozostalosti grófa E. Zichy ho, pri pravom kolene
Márie na ráme monogram ,,G.R.D." (ligatúra), olovený
odliatok, replika dielne.
2. Pieta (bez rozmerov), zámocká kaplnka v Schön-
brunn, Viedeü, ešte dnes uvádzaná ako dielo Donnerovo
(Dehio ,,AVien"), pripísanie pochádza zo správy v Ö.K.T.,
zv. II, A^iedeň 1908, 117, podlá ktorej má byt reliéf

,.odliatok Donnerovho reliéfu", bronzový odliatok,
variant dielenskej repliky.
Literatúra: Andreas Pigler, c.d., 37 a 80; Kurt
Blauensteiner, G.D. Do?rn.er, AVien 1944, 18, č. kat. 12;
J. Kostka a kolektiv, Donner u ge^o nu 67o-
Bratislava 1954, 25, č. kat. 22.
14 Nesenie kríža pod 1'avou volutou oltára kaplnky
sv. Jána Almužníka, dóm v Bratislavě, 27 X 51 cm,
viaceré trhliny, spodná obruba reliéfu nepravidelná,
pravá noha prvej plačky chýba, niekdajšie pozlátenie
sa nezachovalo.
Bronz (světlý).
Stavanie kríža pod pravou volutou oltára kaplnky
sv. Jána Almužníka, dóm v Bratislavě, 27 X 51 cm, silné
je poškodená obruba, poškrabaná à čiastočne puknutá
horná plocha, stopy starého pozlátenia, zelenkastá
patina.
Bronz (světlý).
Literatúra: A. Pigler, c.d., 37/38; K. Blauensteiner,
e. d., 18/19, č. kat. 17/18; J. Kostka a kolektiv, c. d.,
23/24.
4 3 Olivetská hora na prednej straně l'avého sokla oltára
kaplnky sv. Jána Almužníka, dóm v Bratislavě, 27 X 35cm,
niekolké trhliny, ináč dobré zachovaná horná plocha,
silné puncované.
Bronz (světlý).
Uloženie do hrobu na prednej straně pravého sokla
oltára kaplnky sv. Jána Almužníka, dóm v Bratislavě,
27 X 35 cm, horná plocha sa zachovala vo velmi dobrom
stave.
Bronz (světlý).
Ďalší exemplár:
1. Uloženie do hrobu, 25,5 X 34 cm, Museum für Kunst
und Kunsthandwerk, Frankfurt nad Mohanom, inv. č.
2303, nespravovaný olovený odliatok so zvyškami odlie-
vacieho jadra, odtlačky na pleci a ruke Krista.
Xá-ču-sný u Xa3tuo?'MČ?!.g vGodcoü.
Literatúra: A. Pigler, c.d., 37/38; K. Blauensteiner,
c.d., 19/20, č. kat. 15/16; J. Kostka a kolektiv, c.d.,
23/24.
4 3 Porovnaj ťažkosti Donnera pri razbe ním vyhotove-
nej pečiatky vdaka salzburskej mincovní (zo správy
J. B. Polza z 3. októbra 1726 vyplývá, že Donnerove
pečiatky sa dali ťažko razit). Karol Roli, c.d., 2.
47 Zatial' čo sa tu u Donnera ohlašuje vývin ku ,,klasi-
cizmu", trvá napr. v Cechách až ca do roku 1770 neskorý
barok. Přibližné o 30 rokov neskoršia recepcia bra-
tislavských reliéfov I. F. Platzerom móže zvýraznit
toto štýlové oneskorenie. (Porov. Zdeňka Skořepová,
O .socAa-řaMm dí^e rodüig RLdžerJ, Praha 1957, 71 a n.,
obr. 54—61).
43 Týmito snahami sa Donner přibližuje reliéfnemu
poňatiu prevládajúcemu v Taliansku. Tu dochádza
návratom k určitému štýlovému směru 16. stor. (Giam-
bologna a i.), k neomanierizmu (Giuseppe Torretti, Fran-
cesco Bonazza, Antonio Corradini a i.).
4 9 Bičovanie na vonkajšej straně l'avého sokla oltára
kaplnky sv. Jána Almužníka, dóm v Bratislavě, 27 X
17 cm, nepravidelný okraj, menšie trhliny, bronz (světlý).

29