— vznikla azda už za súčinnosti umelcovho syna
Antona. Postava svätca odetá do ikonograhcky
obvyklého rúcha kanonika s halovou pelerínou
je na nej situovaná na strednú os obrazu, do
priesečníka dvoch križujúcich sa diagonál, kým
pozadie je členené náznakom vysvětleného kríža.
V ïavej dolněj štvrtine obrazu sa opakuje motiv
svátcovej mučeníckej smrti.
Pódia všetkého súčasne s obrazom sv. Jána
Nepomuckého z trnavského farského kostola
vznikol aj menší obrázok sv. Petra a Pavla,
umiestnený namiesto tabernákula na menze toho
istého oltára. Je to práca jednoduchej, additívnej
kompozície, ktorá ruku Andrej a Zallingera při-
pomíná najma na postave sv. Pavla. Farebne je
laděná do okrových tónov s akcentmi modrej
a výraznéj červenej.
Andrej Zallinger je napokon aj autorom kompo-
zície sv. Anny vyučujúcej Pannu Máriu, ktorá sa
dnes nachodí v zbíerkach Mestskej galérie v Bra-
tislavě.^ Je datovaná rokom 1801, radí sa teda
vedno so spomínanými trnavskými prácami do
umělcověj neskorej tvorby. Jej výstavba je za-
ložená na principe dvoch križujúcich sa diagonál,
má teda obdobnú kompozičnú schému ako obraz
sv. Jána Nepomuckého z trnavského trinit.árskeho
kostola. Do středu kompozície umiestňuje maliar

sediacu postavu sv. Anny. Jej bielo-červené rúcho,
podobné ako ružovo-modré šaty mladej nežnej
Panny Márie, stojacej po jej lavici, brázdia ostré
záhyby s vysoko nasadenými svetlami. Svátý
Joachim — starý muž s hustou kolombradou
a s markantnými črtami tváře je typové přesnou
replikou postavy rovnomenného svätca z Maul-
bertschovho obrazu sv. Rodiny v Rakúskej
galérii vo Viedni a silné připomíná postavu
Pia V. z kompozície G. B. Pittoniho Madona so sv.
Petrom a Pavlom a Piom V. z kostola Santa
Corona vo Vicenze. Nad scénou, situovanou
do interiéru s oblokom ot.várajúcim pohlad na
štíhle koruny topolovéj aleje, vznáša sa ako
symbol učenia a osvěty Duch svátý v podobě
holubice. Intenzívně pieto vé tóny a akcenty
výraznéj červene udávájú tu opát základný tón
koloritu obrazu.
Ak je neskorá tvorba Andrej a Zallingera
doložená viacerými dielami, počiatky umelcovej
posobnosti na Slovensku ostávajú nadálej predme-
tom dohadov, ktoré sa zatial nepodařilo podoprieť
jednoznačným svedectvom archívneho materiálu.
Identihkované práce sú s výnimkou hypoteticky
pripísanej podobizně banského komorného grófa
Jozefa Colloreda napospol oltárne obrazy, no
v spomínanej už pozostalosti Jána Mateja Kora-

7. Detail z oltárneho obrazu Andreja Zallingera ô'vüG Jda Aepo?%M<Aý — v r.k. farskom kostole v Trnavě


39