Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

8. Andrej Zallinger, gr. Beier a gv. PureZ, obraz
na menze oltára sv. Jána Nepomuckého v r.k. farskom
kostole sv. Mikuláša v Trnavě, okolo roku 1798, olej

binského sa vyzdvihuj ú a cenia predovšetkým
maiiarove fresky, ,.ktoré sú tu i tam skutečnou
ozdobou budov". Rovnako ako maliar fresiek sa
spomína Zallinger (tu ako Ján) v diele svojho
památníka Pavla Ballusa, Bre.sg&ttfg
Gwtge&ttugeu (Bratislava 1822, 188). Z týchto
údajov vychádzala zrejme Iv. Garasová, keď
Zallingerovi hypoteticky pripísala fresky bra-
tislavské] kaplnky Corporis Christi i fresku kupolky
bratislavského paláca Aspremont-ovcový^ spresňu-
júc tým Cincíkovu atribúciu Maulbertschovmu
okruhu^ a keď zhodne s Cincíkom vyslovila dohad
o maliarovej spoluúčasti pri realizácii Maulbert-
schovej fresky svätoladislavskej kaplnky Prima-
ciálneho paláca v Bratislavě. Garasovej analýza,
ktorá završuje sériu úvah a rozborov věnovaných
problematike jej autorstva, potvrdzuje Cincíkovu
atribúciu, vyslovuje sa v prospěch Maulbertscha
a konstatuje súhlasne, že předmětná práca předsta-
vovala v Maulbertschovom diele iba ,,rýchle

extempore", ktoré vzniklo za výdatného prispenia
spolupracovníkův. Spomínané charakteristiky,
označujúce Andreja Zallingera ako maliara fresiek,
a umělcova doložená účast pri výzdobě kaplnky
oprávňujú vyslovit domnienku o jeho prvoradej
spolupráci. Stopy majstrovho smělého svižného
rukopisu nesú bezpochyby niektoré postavy si-
tuované do popredia, tak napr. postava drsného,
v bielom plátenom sedliackom odeve oblečeného
lukostrelca v 1'avej časti výjavu, ako aj skupina
napravo od ústrednej postavy, pozost.ávajúca
z ňgúry muža naberajúceho vodu, klačiaceho

9. Andrej Zallinger, Paaiá Æura- ryMCM^e Jíárw,
oltárny obraz v zbierkach Mestskej galérie v Bratislavě,
1801, olej

40