Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

1767 sa tu žení so Zuzanou Linghovouje Dôvod
jeho presídlenia nevieme zatial presvedčivo objas-
nit. Azda sa obával příliš silnej konkurencie
v hlavnom meste monarchie a dúfal nájst priazni-
vejšie podmienky v neďalekej Bratislavě, ktorá
od příchodu nového miestodržiteia Alberta Sasko -
Těšínského roku 1766 sl'ubovala živší spoločenský
aj stavitelský ruch.
Na pozemku, zakúpenom pri parcelizácii vlast-
níctva mestskej nemocnice sv. Ladislava, mu
roku 1772 postavil M. Höllrigl dom. Messerschmidt,
nespokojný s murárskou prácou, však stavitela
obvinil z nedodržania zmluvyd^ Dom sa nachádzal
na tzv. Zelenom rýnku (dnes Nám. SNP) a sochá-
rovými susedmi bolí sedlář J. Nebel a A. Stärkl.
V Bratislavě sa mu narodilo deváť detíjs no štyri
z nich v útlom veku zomrelid^
Občanom města sa J. Messerschmidt stal až
12. augusta 1776.3° Napriek poměrně neskorému
vstupu do rado v miestnych plnoprávných občanov
zrejme netrpel nedostatkom práce a ňnančnými
starosťami. Potvrdzuje to o. i. výška daní, ktoré
platil od roku 1769 až do svojej smrti.^ Spomedzi
ostatných uvádzaných sochárov boli jeho poplatky
obvykle najvyššie, iba ku konců života klesli na
priemernú taxu.
Roku 1777 sa do Bratislavy prisťahoval i Fran-
tišek Xaver Messerschmidt,^ ktorý tu už ako
chorý člověk a vyhostenec spoločnosti hladal
tiché útočiště. V tom čase sa poměr medzi bratmi
musel upravit, lebo jednak ich vtedajšia korešpon-
dencia prezrádza zretelne priatelskejší tón,33 jednak
slávny nmelec býval výše troch rokov v dome
svojho brata. Až roku 1780 si F. X. Messerschmidt
zakupil domček na předměstí Zuckermandel,
kde aj zomrel.
Prvé práce Jána Messersclnnidta, vytvořené
ešte vo Viedni, nie sú známe. Pravděpodobně
pracoval vtedy len málo ako samostatný majster.
Možeme ho hladat ako tovaryša najma v dielni
jeho staršieho brata, pre ktorého, ako sám tvrdil,
často pracoval.34 Podobné ani o počiatočných
prácach J. Messersclnnidta v Bratislavě nemáme
dodnes určitejšiu představu, aj keď všetky von-
kajšie okolnosti naznačujú jeho na vtedajšie
poměry iste úctyhodnú činnost. Z existujúcej
literatury, ktorá ho neraz uvádza ako dekoratív-
neho sochára, ako aj z archívnych prameňov
třeba usudzovať najma na Messerschmidtovu
účast pri výzdobách novo vzniknutých stavieb.

Nepochybné sa podieial na fasádových aj interié-
rových úpravách viacerých tunajších i mimobra-
tislavských bndov. Takéhoto charakteru bola iste
aj doteraz bližšie neurčená práca pre bndínsku
univerzitu. V Bratislavě nemožno preto vylúčiť
jeho posobnost — zatia! nedoloženú — pri stavbě
hradného Tereziana (začatá roku 176835ý ako aj
iných šlachtických domov města. Z týchto práč
sme vďaka zachovanému archívnemu materiálu
lepšie informovaní iba o Messerschmidtovej účasti
na stavbě Primaciálneho paláca v Bratislavě.
Podlá zmlúv a rozpočtov vyhotovil roku 1779 pre
palác viaceré ozdobné články. Tak je autorom
18 hlavic štípo v pre vstup a podjazd paláca, 3 s
ďalej 16 hlavic kniežacieho sálu (zrejme tzv.
Zrkadlovej siene) a už spomínaných štyroch
váz na atiku paláca.3? Okrem týchto kamenárskych
práč robil podobné architektonické články aj
z dřeva, ako o tom svědčí jeho vlastnoručný
rozpočet z toho istého rokud^ Prácami z roku 1779
sa Messerschmidtova účast na stavbě neskončila,
v rokoch 1780—1783 sa jeho měno opat a opat
objavuje pri vyúčtovaniach stavby 39 K týmto
prácam už nemáme bližšie vysvetlenia, iba vo
výkaze za rok 1781 sa Ján Messerschmidt uvádza
ako reštaurátor sochy sv. Jána Nepomuka zo
zač. 18. storočia, ktorá vtedy stála na Prima-
ciálnom náměstí.4° Vysoké sumy svedčia o po-
četných prácach pre tento palác, ktoré stáli iste
zváčša na rozhraní kamenárskej a sochárskej
tvorby.44
Okrem radu pravděpodobně podobných poduja-
tí, ktoré majú viac charakter lepšej remeselnej
tvorby a ktoré máme doložené aj pre kostolné
stavby (interiér kostola v Pápe a v Ostrihome),
pověřovali Messerschmidta zrejme v mnohých
prípadoch aj náročnějšími sochárskymi prácami.
Svedčia o tom plastiky fasády kostola v Pápe
i správa o sochárovom návrhu na bočné oltáře
kostola v Lamači.42 Táto, pre nás dóležitejšia
činnost Jána Messerschmidta nie je dosial' dosta-
točne známa. Okrem doteraz zveřejněných so-
chárskych podu jatí možeme rozšířit jeho dielo iba
o jednu prácu — o lilavný oltář farského kostola
v nedalekých Šenkviciach, ktorý vznikol roku
1783. Za dielo Messerschmidtovo (bez udania
krstného mena) označil oltář Gabriel Kolinovič,
šenkvický rodák roku 1789V K oltárnej stavbě,
ktorá má dve kamenné sochy uhorských králov-
ských svátcov v životnéj velkosti, zachovali sa

55