Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 56
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0066
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
i vyúčtovania — podïa nich zaplatili bližšie
nemenovanému kamenárovi spolu 335 zlatýchP
V auguste 1783 zomiera vo svojom osamelom
domčeku F. X. Messerschmidt. V súvislosti s vy-
bavováním pohrebu a dedičstvom sa prirodzene
objavuje aj měno jeho mladšieho brata. Z pozosta-
lostných spisov vysvitá, že bol dlžný zosnulému
značnú sumu peňazí — 800 zlatých a že kupil
vtedy celú jeho sériu tzv. charakterových hlav
za 700 zlatýchU
Od 80-tych rokov sa měno Jána Messerschmidta
objavuje viac ráz v městských spisoch. Roku 1782
má opat starosti so svojím domom. Na jeho
žiadost komisia určená městskou radou prezerá
okolité pivnice, pretože do Messerschmidtovho
domu vniká počas dažďov voda, a murársky
majster Norbert Danko je poverený dat všetko
do poriadkujs O tri roky neskoršie Messerschmidt
opat podává žiadost na mestskú radu, tentoraz
o povolenie zriadit si pri dome záhradu.4" Roku
1786 sa Ján Messerschmidt spomína medzi maj-
strami, ktorí oceňujú majetok zrušeného pavlín-
skeho kláštora v Šamoríne.^ V tom čase — 21.
novembra 1786, 8. januára 1787 a 13. februára
1787 — střetáváme sa este s jeho menom v súdnych
spisoch města. Žaloval vtedy z bližšie neznámých
hnančných příčin E. LanghoíferovúJ^ Roku 1791
prosí spolu so susedom J. Nebelom mestskú radu
o zriadenie verejnej studné na Zelenom rýnku.
Upozorňuje, že v okolí jestvuju len dve súkromné
studné, ktoré by v případe požiaru nestačili kryt
zvýšenu potřebu vody J o Rok před smrt ou sa
měno Jána Messerschmidta objavuje v zozname
občanov města Bratislavy, ktorí vstúpili do právě
sa zakladajúceho bratstva B. M. Virginis Assumpta
v kostole sv. Salvátora (bývalom jezuitskom)
v Bratislavě
Dňa 25. septembra 1794 Ján Messerschmidt
v Bratislavě zomrelJ" Deň před smrtou spísali
so sochárom testament, zverejnený 20. októbra
1794. Jeho majetok vtedy pozostával z domu,
vinohradu a zásob vína, ďalej z 1000 zl., ktoré mu
dlhoval istý F. Stront-z za kupené charakterové
hlavy F. X. Messerschmidta a z pohladávky
200 zl. u jeho žata Pendela. Z uvedeného majetku
oddělili 500 zl., véno manželky Zuzany a zariade-
nie domu, ktoré získali manželia spoločným hospo-
dárením. Všetko odkázal Messerschmidt svojej
manželke, ktoré j připadla starost o do vtedy
nedospělé děti. Pri ich plnoletosti mala — podlá

poslednej vole sochára — každému vyplatit
550 zl. V případe nového sobáša žiadal majetok
rozdělit medzi ženu a děti z prvého manželstva.
Testament, ktorý dosvědčuje Messerschmidtovo
postavenie majetného občana, žial, nespomína
nijaké jeho práce, jestvujúce plastiky, dielňu ani
případných pomocníkovi
Po Messerschmidtovej smrti přihlásil sa o vrá-
tenie peňazí v mene svojej sestry istý von Kran-
nach. Z příslušných spisov vysvitá, že sochár si
za života vypožičal 4000 zl., z ktorých ostal
1000 zl. dlžnýi Messerschmidtova manželka,
ktorá pod hrozbou exekúcie pohladávku nakoniec
uhradila, přežila svojho muža o dvadsaťosem
rokovNevieme, či ďalej viedla dielňu svojho
muža, nie je to však pravděpodobné. Žiadne
z dětí, pokial vieme, nenásledovalo v povolaní
svojho otca a tak móžeme předpokládat, že
Messerschmídtovu dielňu převzal iný bratislavský
sochár alebo sa celkom likvidovala.
Napriek iba zlomku identifikovaných a docho-
vaných práč z celoživotněj činnosti Jána Messer-
schmidta možno dnes predsa rámcové naznačit
charakter jeho úsilia a tým aj jeho postavenie
na pozadí bratislavského sochárstva druhej polo-
vice 18. stor.
Váčšiu pozornost si zaslúžia predovšetkým Mes-
serschmidtove plastiky hlavného oltára v Šenkvi-
ciach, ktoré v súčasnosti reprezentujú najvýznam-
nejšiu část jeho tvorby. Z ostatných autorových
práč je sochársky zaujímavejšie iba riešenie
atiky fasády farského kostola v Pápe. No hgúry
tu nedovolujú pre značnú výšku detailnější rozbor.
Postava stojaceho sv. Štefana mučeníka medzi
dvorná klačiacimi anjelmi vytvára kompozičně
uzavretý celok, ktorý v podstatě nadvázuje na
trojuholníkový rytmus nižšieho tympanonu.
Umiestnenie hgúr podmienilo napokon ich mode-
láciu vo velkých tvaroch a v jasnom plynulom
obryse.
Architektúra šenkvického oltára vyplňa celý
závěr svatyně — možno podlá návrhu Messer-
schmidta — ako vcelku plochá kulisa. Plastická
premodelovanosť a dynamické vrstvenie baroko-
vých oltárov tu už ustúpili do úzadia a převahu
nadobudli statické hodnoty s emblematickými,
čisto dekoratívnymi prvkamik^ Koncepcia oltára
v zásadě nepočítá s volnějším rozvojom plastiky,
ktorá stráca svoj niekdajší význam v oltárnom
celku a uspokojuje sa skór úlohou architektonické-

56
loading ...