Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 57
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0067
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

ho doplňku. Taktiež odznaky moci svätcov —
žezlo, erb — nernajú hlbšiu významovosť a klesli
na čisté poznávací atribnt. V porovnaní so skorší-
mi prácami rovnakého námětu (napr. postavami
sv. Štefana a sv. Ladislava na bočnom oltáři
bratislavského kostola sv. Trojice) chyba plasti-
kám niekdajšia aktivita gest, sila pósobenia, teda
výraz samostatné j osobnosti. Tento přesun je
myšlienkove zakotvený v neskorom 18. stor.
a súzvučný s dobovým meštianskym sentimenta-
lizmom.
V Uhorsku oblúbení svátci Štefan a Ladislav
rámuj ú tak bezprostrednej blízkosti stredný
obraz. Miernc esovitý postoj figur uzemňuje
sochár pomocou bohatého plášťa, ktorý vy-
tvára pevné pozadie. Obrys plastik sa už uza-
tvára, namiesto dynamizmu, pátosu a maleb-
nosti nastúpilo vecnejšie konštatovanie. V mode-
lácii upútajú najma ruky a tvář — nositelia
výrazu, ich pohyb (v podstatě zrkadlove vario-
vaný) a celkový postoj sú neskorými rezíduami
,,Gesamtkunstwerku" barokového oltára. Výrazné
modelované črty obličaja a starostlivo formované
ruky dopíňa drapéria, chápaná vo svojej hmotnosti
a splývavých paralelných liniách. Běžný kroj
týchto svätcov sa snažil autor zachytit podlá
vtedajších predstáv s historickou vernosťou. V mo-
delácii kontrastuj ú hladké velké tvary s opisnou
kresbou detailu.
Vzrast historizuj úceho momentu v stvárnení
oděvu nachádzame aj u iných autorov druhej
polovice storočia (J. M. Fischer, sochy bývalého
svatoštefanského oltára v dóme v Pätikostoli,
F. J. Prokop, sochy hlavného oltára farského
kostola v Pápe a i.^), no celkové pósobenie ich
plastik ostává svojbytnejšie. Nepochybné příbuz-
nosti prezrádza najma Messerschmidtova postava
sv. Štefana s rovnomennou, no o dva roky mladšou
Prokopovou plastikou kostola v Pápe. Ide však
o podobnosti podmienenéviac dobovou atmosférou.
Přednes Prokopa, obyvatela uměleckého centra,
je totiž viditelné suverénnější, priestorotvornejší,
možno povedat i monumentálnější, pokýmMesser-
sclnnidtovo poňatie nesie skór stopy vplyvn malo-
městského prostredia.
V rámci Bratislavy stojí sochárske snaženie
Jána Messerschmidta mimo miestny podonne-
rovský prúd, ktorý tu vtedy už len dožívá a svoj-
sky nuansuje nové výtvarné tendencie. Z tohto
ovzdušia načerpáva len jemnu senzitivnost, ktorá

Ján Messerschmidt, hlavný oltář r. k. farského kostola
v Šenkviciach, postava sv. Štefana mučeníka.
Foto Fr. Hideg

57
loading ...