Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 66
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0076
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
ku ktorým aspoň predbežne nemienime zaujímat
stanovisko, ide o spor širšej povahy, predsa len si
musíme byť vědomí toho, že ontologická proble-
matika napriek tomu, že je zvrchovane filozofická,
nemóže ostať bez reagencie na základnu orientáciu
a vedeckú koncepciu humanistických disciplín,
dejepis umenia nevynímajňc. A tým možno azda aj
najlepšie vysvětlit, že sa aj otázkám štýlu, jeho
analýze a interpretácii věnuj e v rámci védy
o umění nanovo zvýšená pozornost tak v západnej
odbornej literatuře, ako aj v nových teoretických
št.údiách, vznikajúcich v krajinách socializmu.
Ani z hladiska marxistických umenovedných
disciplín rozhodne nemožno dnes už bagatelizovat
závažnost dokladného premýšlania a preskúmania
zásadných otázok štýlovej problematiky, ako to
vidiet bezpochyby aj z toho faktu, že čoraz váčšmi
pribúdajú aj odborné naše i sovietske štúdie,
ktoré sú věnované týmto otázkám a akcentujú ich
pálčivost a dóležitosťd
Přítomná práca podává predbežnú orientáciu
o vzniku pojmu slohu a o jeho vývine a rozpracova-
ní predovšetkým v nemeckej, rakúskej a švaj-
čiarskej umenovede zhruba do 40-tych rokov
tohto storočia. Nejde v nej len o historiografický
prehïad v bežnom zmysle slova, ale aj o osvetlenie
vývinu problému štýlu z hladiska teoretického.
Keďže nemůžeme obsiahnuť výsledky všetkej
nemecky písanej rozsiahlej literatury o štýlovej

problematike pre nedostatok miesta, vědomě sa
sústreďujeme na dřela a štúdie najzávažnejšie
a najvplyvnejšie, pokial' bolí přístupné, a pokúša-
me sa podl'a možností zaujat vlastné, kritické
a hodnotiace stanovisko. Nazdávame sa, že
v našom domácom kontexte móže prispiet k lep-
šiemu pochopeniu, akými komplikovanými peri-
petiami pojem slohu v umenovede prešiel, ako sa
okolo pojmu slohu kládli otázky, čím boli podmiene-
né a ako riešené a ku ktorým problémom musí
neodkladné v buducnosti aj marxistická teória
štýlu zaujat stanovisko. Preto ide v následujúcich
statiach o konkrétné líčenie, ako sa chronologicky
a typologicky pojem slohu vyhraňoval, aby sa
jasnejšie ukázala cesta k neskoršiemu marxistic-
kému zvládnutiu problému.
Ak historiograha o umění sa nechce obmedziť
len na svoju faktograhu a púhe hxovanie toho,
o čo sa konkrétné zaujímali rožne rozpravy
o výtvarnom umění, musí si všímat aj históriu
jednotlivých základných pojmov umenovedy či
dějepisu umenia, históriu kladenia a spósobov
riešenia jej problémov, skumať zreťazenie i jed-
notlivé medzičlánky v tejto historii jednotlivých
velkých problémov disciplíny. K týmto problé-
mom patří bezpochyby aj otázka pojmu štýlu
a jeho historických realizácií, diferenciácií, špeci-
hkácií alebo modihkácií.


(Vznik pojmu druhového, individuálneho a nor-
matívneho štýlu.)
Všeobecný, logický alebo teoretický pojem
štýlu sa dnes takmer vo všetkých jazykoch
označuje takým slovným výrazom, ktorý etymo-
logicky pochodí z póvodného starogréckeho ter-
mínu ,,stylos". O tomto slově je známe, že v antike
najsamprv ním pomenúvali nástroj, ktorý slúžil
nielen na písanie, alebo skór vyrývanie písma na
voskom potiahnutej tabulke, ale — vďaka svojmu
druhému tupému konců — aj na zotieranie tých
miest, ktoré boli formulované nesprávné z hla-
diska pravopisného a věcného, alebo boli vy-
jádřené nie dost esteticky. Horátiov postulát
,,saepe stylům vertas" zrejme vyzýval hlavně
k starostlivosti o vybrúsený jazykový i literárny

štýlů V Cicerónovom De omfore sa objavuje už
pojem štýlu dost pregnantne ako diferencovaný
spósob výrazu v básnictve i v rétorike. Autor
rozlišuje medzi štýlom vysokým, středným a jed-
noduchým, pričom štýl vysoký je rétorickým
slohom par exellence a jednoduchý štýl zasa
používá volné dialogy z nárečia. Medzi týmito
štýlmi je zrejme nielen rozdiei kvality a hodnoty,
ale aj rozdiei funkčnýJ Neskoršie u Quintiliána
sa však možno střetnut dokonca s podvojnou
klasihkáciou rétorických štýlov, takže tu sa
uplatňuje dvojaké principium divisionis. Jednak
rozlišuje medzi štýlom atickým, rhodským a ázij-
ským, jednak štýlom jednoduchým, štýlom velko-
lepým a štýlom květnatým. Prvá klasiňkácia
naznačuje povedomie o róznom etnicko-úzenniom
alebo regionálnom póvode i charaktere štýlu.

66
loading ...