Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

výběrový vztahový komplex elementov formy,
ktorý tvoří všeobecnú formu uměleckých diel,
je zároveň zrka-dlovým obrazom organizačně]
vazby ducha doby, jej svetonáhladu. A všeobecná
forma štýlu je zmyslovým ekvivalentom sveto-
náhladu, ku ktorému náleží. Třeba však poznat,
nakolko pojem identity, konkrétného bytia a příčiny
póvodu uzatvárajú v sebe rozličné logické mož-
nosti. ktoré sposobujú proměnlivost světonázoru.
Pre každú kultúrnu periodu je poňatie světa
určujúcim, transcendentným predpokladom a zá-
roveň ciel'om znázornenia a tvorenia aj v umění.
Coellen priraduje k jednotlivým typom poňatia
světa im zodpovedajúce rozličné sposoby kompo-
zície: objektívnemu jednoduchú kompozíciu, trans-
cendentnému polámu kompozíciu a imanentnému
(od impresionizmu) přiznává tzv. diferencujňcu
metodu.
Sám štýl definuje Coellen takto: ,.Zákonitá
vydiferencovanosť priestorovej genézy, v ktorej sa
umělecky vyslovuje poňatie světa určítej kultúrnej
periody, je vo svojom jave tým, čo nazýváme
štýlom."^ Základným je mu praproblém všetkého
bytia: vztah nekonečného základu k jeho konkrét-
nému bytiu a ustanovenie identity tvořivých
kultúrnych oblastí, náboženstva, filozofie, umenia.
Specificky umělecké formy považuje Coellen za
,,konečné uskutočnenie pojmu světa v sféře
zmyslovo-priestorového základu".
Predmet štýlovej teorie podlá tohto bádatela
leží v oblasti umeleckej formy, preto tam třeba
robit výskumy a nachádzat vlastné výsledky.
Pojem štýlu, ktorý má toto Coellenovo skúmanie
objasnit a podat, je pojmom časovopriestorovej
formy. Podlá Coellena takto vyrastá pre štýlovú
teóriu centrálny problém, a to dedukovat všeobec-
ný vztah všeobecnej formy a svetonáhladu; má
odvodit faktorv umeleckej formy zo svetovo-
pojmových pomerov a nájst v nich příčinu. A tak
možno vysvětlit zo změny pojmu světa aj změnu
štýlového vývinu.
Coellenov pojem formy nie je nějakým vulgár-
nym pojmom. Hovoří, že forma má bezprostředné
a presvetlujúco určitý výrazový význam, určitý
obsah. Forma v Coellenovom chápaní už aj sama
osebe znamená isté priestorové hodnoty, priestor,
ktorý ona organizuje, je tiež priestor — význam
a nie nějaký fyzikálny priestor. Zákon priestorovo-
rytmickej organizácie je mu najvšeobecnějším
zákonom formy. Přitom genéza priestoru skrývá

v sebe viaceré možnosti výběru a vztahu medzi
priestorovými faktormi alebo elementami formy.
Určitý komplex výběru a vztahu priestorových
elementov formy konštituuje štýl.
Podlá názorov Coellena štýl sa vy ví ja zákonité
podlá určitej vnútornej logiky. Autor stanovuje
tri základné štýlové zákony: I. priestorovú
totalitu, JI. kubistický a organistický stvárňovací
princip, III. statičnosť a dynamičnost. V súvise
s prvým zákonom svojej teorie štýlu hovoří, že
pojem priestorovej totality obsahuje štyri základ-
né modihkácie: a) plochu, b) individuálny priestor
(alebo plastický priestor), c) dielový ohraničený
priestor (alebo tektonický priestor) a d) všeobecný
neohraničený priestor. Tomuto rozčleneniu zodpo-
vedajú i vnútorné diferencovania výtvarného ume-
nia na ornamentiku, plastiku, architektúru a ma-
liarstvo, čím sa Coellen pokúša zároveň ustanovit
póvodný funkčný súvis medzi štýlovým vývinom
a odrodami umenia. Hovoří, že línia nemá možnost
priestorovej genézy, je iba jej vytvárajúcim pro-
striedkom. Inými vytvárajúcimi prostriedkami sú
plocha, farba a ich poměry a protiklad světla
a tieňa alebo temnosvit.
V organizácii uměleckého diela možu za prvé
odrody totality určit štýl a za druhé odrody
vzťahov, ktoré spájajú totalitu s jej jednotlivo
priestorovým existenčným naplněním v jednotu.
Teda odrody totality a priestorotvorného prin-
cipu sú iba všeobecnými možnosťami, ktoré
sú formové logicky obsiahnuté v pojme priesto-
rovej genézy a ktoré konštituujú všeobecnú
tvorbu štýlu.
Priestorotvorný princip kubizmu a organicizmu
- statiku a dynamiku — považuje za odrody
štyroch druhov totality. Upozorňuje, že druhý
pár pojmov, statiky a dynamiky nie je rovno-
cenným prvému páru alebo nie je priraditelňý
k principu kubizmu a organicizmu. Statický a dy-
namický formový sposob představuje iba zákonité
bližšie určenia kubizmu a organicizmu. S týmito
odrodami totality a priestorotvorného principu
sú odvodené podlá Coellena všetky všeobecné
možnosti priestorovej genézy: iné už nie sú mysli-
telné. Ony sú to, čo samy konštituujú kategoriálne
štýl. Štýl je teda nutné, pokial' prichádzajú do
úvahy všeobecné možnosti priestorovej genézy,
určený jednou zo štyroch odrod totality, kubistic-
kým alebo organistickým priestorovým princípom
a jeho odlišením na statický alebo dynamický

82