Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 103
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0113
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Podobizen Mateja Béla od Jána Kupeckého

LADISLAV SALTČIN

Este roku 1960 som v depozitáři rimavskosobot-
ského muzea narazil na obraz, v ktorom som
na prvý pohiad spoznal podobizen Mateja Béla,
ako sa mi vryla do pamäti podlá jedného starého
grafického zobrazenia. Spočiatku som sa domnie-
val, že som šťastnou náhodou našiel obraz, ktorý
bol podlá staršej literatury^ kedysi umiestený
v banskobystrickom muzeu medzi obrazmi zo 17.
a 18. stor. a ktorý som roku 1958 bezvýsledné
htadal v zbierkach uvedeného múzea.
V záznamoch múzea v Rimavskej Sobotě bol
obraz označený ako ,,olejomalba představujúca
neznámého spisovatela od neznámého maliara".
Nič iného sa mi, aspoň z toho, čo mi předložili,
nepodařilo zistit. Urobil som si opis nálezu a v ná-
sleduj úcom roku som sa k němu vrátil a dal som
ho odfotografovať. Súčasne som urobil prieskum
v bývalom stoličnom archíve v Rimavskej Sobotě,
kde je uložený spisový materiál vztahujúci sa
na Rimavskosobotský muzeálny spolok z rokov
1882—1906; v ňonň som našiel medziiným odpis
potvrdenia vtedajšieho správců rimavskosobotské-
ho župného múzea Jána Fábryho zo dna 3. júna
1903, v ktorom je zoznam niekolkých predmetov,
ktoré menovaný převzal do depozitu od rnalo-
hontskej ev. a. v. cirkvi. V tomto súpise sa pod
bodom 4 uvádza: ,,Egyházi író ismeretlentöl,
keret nélkúl 92x73 cm", t.j. cirkevný spisovatel'
od neznámého, bez rámu 92x 73 cm. To je jediná
staršia stopa o obraze, ktorú som zachytil a z ktorej
vychodí, že roku 1903 ani odovzdávajúca, ani
prijímajúca strana neudala, resp. nevedela udat
o predmetnom obraze nič bližšieho. V druhom
rade dá sa z nej ešte usúdit, že ide o plátno,
ktoré nie je totožné so spomínaným nezvěstným
obrazovým dielom zhodného námětu z bansko-
bystrického múzea.

Zaumienil som si, že sa vecou budem ešte
zaoberat, žial', iné úlohy, ako aj dočasná strata
dokumentácie ma od tohto predsavzatia odviedli,
a tak svoju nálezovú správu podávám až teraz.
Prichádzam s ňou před odbornú veřejnost napriek
tomu, že tento nález bol z mójho výskumu a z mojej
dokumentácie medzičasom dvakrát reprodukova-
ný historikom dr. Jánom Tibenským ako ilustrácia
jeho dvoch článkov o Matějovi Bélovid Domnie-
vam sa totiž, že ide o zaujímavý, ba důležitý
obrazový doklad a že nebude plýtváním silami
a časom, keď s ním zoznámim umeleckohistorickú
obec.
*
Ikonograňa Mateja Béla (1684—1749), sloven-
ského učenca, člena niekolkých zahraničných vě-
deckých spoločností a prvého organizátora teamo-
vého vědeckého výskumu u nás, je vzhladom
na naše poměry dost bohatá a pozoruhodná.
Nezapodieval sa ňou ešte nikto. Jej najstaršie
položky vznikli ešte za Bélovho života.
Za autentické sa až doteraz mohli pokládat dve
podobizně Mateja Béla.
Prvá z nich uzřela světlo světa ako frontispice
klavného Bélovho diela Aotňm
ň?úforíco-yeoyrapňíca, vydaného vo Viedni roku
1736. Táto frontispicová příloha, realizovaná
technikou medirytu, představuje ohciálny portrét
Mateja Béla. Jej autormi boli známi viedenskí
portrétni grafici Andrej (1700—1740) a Jozef
(1683—1740) Schmuzerovci.
Ich podobizňová práca je komponovaná v duchu
honosného, ba až nabubřelého baroka. Navonok
je charakterizovaná nielen obvyklými atribútmi
,,učeneckého portrétu" (zobrazenia napr. s knihou,
listinami, písacím náčiním, knižnícou, glóbusom
a pod.), ale aj miestnym určením daným prospek-

103
loading ...