DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Saučin, Ladislav: Podobizen̆ Mateja Béla od Jána Kupeckého
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0124
s Jeden jeho velmi dobré zachovaný exemplár je
v zbierkach Mest skej galérie v Bratislavě, inv. č. C-8168.
^ Text legendy znie: ,.Matthias Belius /Ecclesiae
Pisoniensis Evangelicae Pastor/ et venerabilis Ministerii
Senior, regiarnin /Societatum Scientiarum Londiensis
et /Beroldiensis Socius,/ Historiens Patrius." Pod tým;
,,nat. Otsovae Hung. d. 24. Mart. A. 1684". List je zna-
čený ziava: ,, Joannes Kupezky pinx.". Uprostřed:
,,Dec. V." Sprava: ,,J. Jac. Haid sculp. et axcud. Aug.
Vind". Štoček má formát 31,5 X 19,9 cm.
i" Například v Mestskej galérii v Bratislavo je uložené
olejom malované plátno, ktoré podlá Haldo ve j grahckej
předlohy namaloval Karol Frech roku 1925. Okrem toho
v niekdajšej knižnici ev. lýcea v Bratislavě je Haidov list
reprodukovaný technikou olejomalby, ale iba vo výřeze,
ktorý zachycuje len bustu; pochádza asi z poslednej
třetiny 19. stor.
Šafařík, c. d., 203.
12 Zhotovil medziiným na 150 medirytových podobizní.
Porov. Thieme — Becker, KM??gder-Te.ríA'oa IV,
Leipzig 1910, 167.
13 Je značený vpravo dole: ,,M.B." a má formát
19 X 15 cm. Inv. č. C-901.
ii V 1'avom hornom rohu obrazu je bielobou přimalo-
vaná číslica 24, ktorá je niekdajším inv. číslom muzea.
i^Ide o Jána Martina Stocka (1746 Sibíň — 1800
Sibíň), ktorý bol od r. 1771 žiakom Meytensovým na
viedenskej akademii a neskoršie sa usadil ako maliar
a medirytec v Bratislavě. Roku 1794 sa odsťahoval do
svojho sedmohradského rodiska. O Stockovi je známe,
že sa zaoberal aj činnosťou reštaurátorskou a obchodom
s obrazmi. — Porov. Blätter für Gemäldekunde. Heraus-
gegeben von Dr. Th. v. Frimmel, VII. Band, Heft 1,
Juni-Juli 1911, s. 12. — Bieltz, Johann, JoAa???r diarfw
š7ocK Muzeul Brukenthal. Studii si communicari 4,
33. — Pataky, Dénes, H magyar réžmeásxég fôrféaefe,
Budapešť 1951, 224 a n.
le Šafařík, c. d., 203.
i? Najnovší příklad pre toto tvrdenie vyprodukoval
Eduard A. Šafařík v suvislosti s Kupeckého podobiznami
M. Kreisingera. a markýza Oropezu, ktoré existujú
vo viacerých kvalitativně odlišných variantoch. Porov.
Šafařík, Tří podoáy JíicAaeíe Kred^íríge?'a od Jana
Kapřc&éFo. Funění X, 1962, č. 2, 122 a najmä pozn. 30.
i3 Slovenská publicistika sa už hlboko v 19. stor. hlásila
ku Kupeckému ako k nášmu klasickému dedičstvu. Je na
to v nasej literatuře dosť dokladov nielen z doby po našom
národnom oslobodení, ale aj spřed roku 1918. Využíváme
příležitost a zhřňame po prvý raz aspoň tuto staršiu
literaturu. Prvým naším hodnotitelom Jána Kupeckého
bol Ján Kollár (porov. FýAdad A: éddcy dcére, 307).
Na. Kupeckého sa odvolával příslušník štúrovskej
generácie Ďord Ludomil Holček. Problematikou sa
zaoberali aj viedenské Slovenské Noviny roku 1852,
ktoré vo svojom čísle 122 uveřejnili článok Tán KapecAý,
poceabrý ?wa,Kř $íove?mA:ý a v č. 139 tohože ročníka sa
k otázke vrátili ešte raz niekolkými dodatkami. O prvé
fundovanejšie slovo sa zo slovenskej strany pokusil
romantický historik Franko Víťazoslav Sasinek v práci
Ja?r Kt/pec^ý, ktorú uveřejnil roku 1873 v Letopise
Matice Slovenskej (X, zv. 2, 139—148). Ormósovu ma-
darskú monograňu o J. Kupeckom podrobil ostrej kritike
H. Ivanovic (pseudonym Jána Krnu?) v Národných
novinách, XIX, č. 42, s. 2 a 3 zo dňa. 10. IV. 1888. Kupec-
kovskú otázku si všimol aj známy slovenský tolstojovec
dr. Albert Škarvan, ktorý roku 1903 uveřejnil v Ludo-
vých novinách (VII, č. 34, s. 1) článok o Kupeckom
pod názvom O jednom .sZcven^Awn mafiaroví. Napokon
posledným, kto sa před rokom 1918 zo slovenskej strany
dotkol kupeckovskej problematiky, bol Igor Hrušovský
st., ktorý uveřejnil roku 1907 v revue Naše Slovensko
(I, č. 2) príspevok STmen-Pio v 76.—1<$. sňdefí. Knlřame-
Fí.storíciřd ^f^díe. Tu na s. 74 uvádza, že z Kupeckého
,,vzácných portrétnych diel nenachodí sa na slovenskej
pode ani jediné". Toto tvrdenie sa zakladalo zrejme
na autorovej nedostatočnej informovanosti, pretože
v tej době sa na Slovensku — najmä v šlachtických
zbierkach — vyskytovalo ešte viacero Kupeckého diel.
Bolo to napr. v zámockej zbierke v Dolněj Křupej (porov -
naj napr. sborník T*ox.son,y vdrmeyye, Budapešť b.r., 28).
Aj jedno z hlavných Kupeckého diel, známa Podobizen
Karola Bruniho, ktorá je dnes ozdobou pražskej Národnej
galérie, bola v Betliari na Slovensku v zbierkach grófa
Gejzu Andrássyho (porovnaj Ročenka kruhu pro pěsto-
vání dějin umění za rok 1918, Praha 1919, s. 59). Z týchto
zbierok sa na Slovensku udržal podnes iba jediný nesporný
Kupeckého originál, a to Podobizen muža (z roku 1709),
ktorá je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bra-
tialave a bola svojho času odkúpená od Pálffyovcov.
Dnes je už nezvěstná originálna kresba Jána Kupeckého,
ktorá bola ešte okolo roku 1930 v zbierke košického lekára
Dénesa (pozři Flmění 1932—3).
112
v zbierkach Mest skej galérie v Bratislavě, inv. č. C-8168.
^ Text legendy znie: ,.Matthias Belius /Ecclesiae
Pisoniensis Evangelicae Pastor/ et venerabilis Ministerii
Senior, regiarnin /Societatum Scientiarum Londiensis
et /Beroldiensis Socius,/ Historiens Patrius." Pod tým;
,,nat. Otsovae Hung. d. 24. Mart. A. 1684". List je zna-
čený ziava: ,, Joannes Kupezky pinx.". Uprostřed:
,,Dec. V." Sprava: ,,J. Jac. Haid sculp. et axcud. Aug.
Vind". Štoček má formát 31,5 X 19,9 cm.
i" Například v Mestskej galérii v Bratislavo je uložené
olejom malované plátno, ktoré podlá Haldo ve j grahckej
předlohy namaloval Karol Frech roku 1925. Okrem toho
v niekdajšej knižnici ev. lýcea v Bratislavě je Haidov list
reprodukovaný technikou olejomalby, ale iba vo výřeze,
ktorý zachycuje len bustu; pochádza asi z poslednej
třetiny 19. stor.
Šafařík, c. d., 203.
12 Zhotovil medziiným na 150 medirytových podobizní.
Porov. Thieme — Becker, KM??gder-Te.ríA'oa IV,
Leipzig 1910, 167.
13 Je značený vpravo dole: ,,M.B." a má formát
19 X 15 cm. Inv. č. C-901.
ii V 1'avom hornom rohu obrazu je bielobou přimalo-
vaná číslica 24, ktorá je niekdajším inv. číslom muzea.
i^Ide o Jána Martina Stocka (1746 Sibíň — 1800
Sibíň), ktorý bol od r. 1771 žiakom Meytensovým na
viedenskej akademii a neskoršie sa usadil ako maliar
a medirytec v Bratislavě. Roku 1794 sa odsťahoval do
svojho sedmohradského rodiska. O Stockovi je známe,
že sa zaoberal aj činnosťou reštaurátorskou a obchodom
s obrazmi. — Porov. Blätter für Gemäldekunde. Heraus-
gegeben von Dr. Th. v. Frimmel, VII. Band, Heft 1,
Juni-Juli 1911, s. 12. — Bieltz, Johann, JoAa???r diarfw
š7ocK Muzeul Brukenthal. Studii si communicari 4,
33. — Pataky, Dénes, H magyar réžmeásxég fôrféaefe,
Budapešť 1951, 224 a n.
le Šafařík, c. d., 203.
i? Najnovší příklad pre toto tvrdenie vyprodukoval
Eduard A. Šafařík v suvislosti s Kupeckého podobiznami
M. Kreisingera. a markýza Oropezu, ktoré existujú
vo viacerých kvalitativně odlišných variantoch. Porov.
Šafařík, Tří podoáy JíicAaeíe Kred^íríge?'a od Jana
Kapřc&éFo. Funění X, 1962, č. 2, 122 a najmä pozn. 30.
i3 Slovenská publicistika sa už hlboko v 19. stor. hlásila
ku Kupeckému ako k nášmu klasickému dedičstvu. Je na
to v nasej literatuře dosť dokladov nielen z doby po našom
národnom oslobodení, ale aj spřed roku 1918. Využíváme
příležitost a zhřňame po prvý raz aspoň tuto staršiu
literaturu. Prvým naším hodnotitelom Jána Kupeckého
bol Ján Kollár (porov. FýAdad A: éddcy dcére, 307).
Na. Kupeckého sa odvolával příslušník štúrovskej
generácie Ďord Ludomil Holček. Problematikou sa
zaoberali aj viedenské Slovenské Noviny roku 1852,
ktoré vo svojom čísle 122 uveřejnili článok Tán KapecAý,
poceabrý ?wa,Kř $íove?mA:ý a v č. 139 tohože ročníka sa
k otázke vrátili ešte raz niekolkými dodatkami. O prvé
fundovanejšie slovo sa zo slovenskej strany pokusil
romantický historik Franko Víťazoslav Sasinek v práci
Ja?r Kt/pec^ý, ktorú uveřejnil roku 1873 v Letopise
Matice Slovenskej (X, zv. 2, 139—148). Ormósovu ma-
darskú monograňu o J. Kupeckom podrobil ostrej kritike
H. Ivanovic (pseudonym Jána Krnu?) v Národných
novinách, XIX, č. 42, s. 2 a 3 zo dňa. 10. IV. 1888. Kupec-
kovskú otázku si všimol aj známy slovenský tolstojovec
dr. Albert Škarvan, ktorý roku 1903 uveřejnil v Ludo-
vých novinách (VII, č. 34, s. 1) článok o Kupeckom
pod názvom O jednom .sZcven^Awn mafiaroví. Napokon
posledným, kto sa před rokom 1918 zo slovenskej strany
dotkol kupeckovskej problematiky, bol Igor Hrušovský
st., ktorý uveřejnil roku 1907 v revue Naše Slovensko
(I, č. 2) príspevok STmen-Pio v 76.—1<$. sňdefí. Knlřame-
Fí.storíciřd ^f^díe. Tu na s. 74 uvádza, že z Kupeckého
,,vzácných portrétnych diel nenachodí sa na slovenskej
pode ani jediné". Toto tvrdenie sa zakladalo zrejme
na autorovej nedostatočnej informovanosti, pretože
v tej době sa na Slovensku — najmä v šlachtických
zbierkach — vyskytovalo ešte viacero Kupeckého diel.
Bolo to napr. v zámockej zbierke v Dolněj Křupej (porov -
naj napr. sborník T*ox.son,y vdrmeyye, Budapešť b.r., 28).
Aj jedno z hlavných Kupeckého diel, známa Podobizen
Karola Bruniho, ktorá je dnes ozdobou pražskej Národnej
galérie, bola v Betliari na Slovensku v zbierkach grófa
Gejzu Andrássyho (porovnaj Ročenka kruhu pro pěsto-
vání dějin umění za rok 1918, Praha 1919, s. 59). Z týchto
zbierok sa na Slovensku udržal podnes iba jediný nesporný
Kupeckého originál, a to Podobizen muža (z roku 1709),
ktorá je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bra-
tialave a bola svojho času odkúpená od Pálffyovcov.
Dnes je už nezvěstná originálna kresba Jána Kupeckého,
ktorá bola ešte okolo roku 1930 v zbierke košického lekára
Dénesa (pozři Flmění 1932—3).
112