Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 124
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0136
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tuáciu súvisela teraz výstavba predovšetkým
s meštianstvom. Bola menej honosná a menej
reprezentatívna. Prinášala preto i menšiu možnost
na nplatnenie sochára. Ani městská samospráva
nepřejavovaia vtedy váčší záujem o sochársku
prácn. Roku 1816 — v čase Roidtnerovho pří-
chodu — zriadili iba novu studnu před Michalskou
bránoiL (niekdajší Uholný trh). Pri jej výstavbě sa
však nepočítalo s náročné jsou plastickou výzdobou.
Roku 1816 působili v meste len dva ja známější
sochári — František Hanuel (Hannel) a Juraj
Huber, ktorých tvorba, zdá sa, výraznejšie ne-
vybočovala z lokálneho rámca. Azda preto dutal
tu Roidtner nájst váčšiu možnost obživy a uplat-
nenia ako v preplnenej Viedni či Linzi. Jeho pří-
chod mal iste ekonomické pozadie; súvisel zjavne
s konkrétnou, dnes neznámou sochárskou objed-
návkou.
Na půdu Bratislavy vstúpil J. Roidtner zrejme
3. F. Haberstock, aesarbae) zsay, kaštiel' v Topol'-
čiankach


ale do zväzku miestnych občanov zrejme nevstú-
pil.^ V Bratislavě sa mu narodilo osem dětí, no
pri vtedajšej vysokej kojeneckej úmrtnosti štyri
z nich v krátkom čase zomrelijo Z tridsiatych
rokov poznáme napokon i presnejšiu adresu
sochára: býval na Schöndorfskej ulici (Obchodná)
v dome Bátthyányiho. V meste sa krátko před
smrtou aj oženil.^
Roidtnerov život v Bratislavě nám ďalej
čiastočne ozrejmujú záznamy mestskej samo-
správy. Roku 1822 sa obrátil na magistrát s pros-
bou o povolenie vystavovat vo výklade svojej
dielne — obdobné ako iní remeselníci — sochárske
práce.22 Súhlas mestskej rady s podmienkou, že
svoje diela nechá patinovat u miestnych pozla-
covačov, však nijako výraznejšie neovplyvnil
Roidtnerovu hnančnú situáciu. Třeba preto tiež
předpokládat, že z pracovných příčin město
i častéjšie opúštal. Písomný materiál však dokládá
iba sochárov krátký pobyt vo Viedni.23 Bohaté sú
zato záznamy vo věci Roidtnerovho dedičstva
v Linzi. Pre jeho nespokojnost s vymeraným
podiclom sa totiž celá záležitost vliekla tri roky.24
Ináč bol Roidtner za života známy svojou 1'ahko-
myseïnostou, nedostatkům zmyslu pre spořivost,
dokonca ako márnotratníkjs Nečudo preto, že
zrejme značné zadlžený zomrel 10. augusta 1835
v úplnej chudobě a pochovali ho na cintorín
chudobných.2 3
Ešte za Jánovho života roku 1834 střetáme
v městských spisoch měno Michala Roidtnera,
azda jeho syna. Spomína sa v suvislosti s bližšie
neurčenými plastikami.2? Zrejme i v týchto prí-
padoch išlo o práce Jána Roidtnera, kedze ne-
skorŠie záznamy hovoria o Michalovom povolaní
mäsiara.28
Tvorba Jána Roidtnera v Bratislavě sa dodnes
nedá presnejšie ohraničit, tobóž dehnitívne vy-
medziť. Popři hlavnom záujme -- podobizni —
zúčastňoval sa zrejme na dekoratívnych výzdo-
bách meštianskych domov, náhrobníkových i men-
ších interiérových úlohách, v prvých rokoch
působil azda aj ako pozlacovačjs
Na základe Csákósovho údajů možno za viero-
hodné diela J. Roidtnera považovat jedine dve
busty pána a pani Roykovcov (sadra, neznačené,
majetok Mestskej galérie v Bratislavě), ktoré
původně ozdobovali fasádu žádného traktu Roy-
kovho domu na Schöndorfskej (Obchodnéj) ulici
č. 22. Koncom roku 1873 prebehla tlačou správa

124
loading ...