Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

6. ittúria. zo St. Leonhardu pri Tamswegu,
Salzburg, okolo 1460, lipové dřevo, 198 x 69 cm.
Foto Ritter
(mám stále na mysli vrc-hnák tumby) Gunthera
z Kremsmunsteru. Z prvej polovice 14. stor. to
bol Krucifix z Múhlau pri Admonte (okolo 1310),
Tróniaca Mária (okolo 1320) zo St. Leonharda,
svátec zo skupiny Troch kráiov z Maria am Gesta-
de, ktorý tu nebol kladený do 3. štvrtiny 14. stor.,
ako donedávna, ale do doby okolo roku 1330,
ďalej socha sv. Floriána z kláštora St. Florian
z drnkej štvrtiny 14. stor. (ktorá vykazuje tesnú
příbuznost s niektorými moravskými madonami,
najma s brněnskou skupinou, reprezentovanou
například madonou z Michle) a malé Snímanie
z kríža zo svátoštefanského dómu.

Druhů polovicu 14. stor. reprezentoval například
expresívny krucifix z Lassnitz (1350—60) a tumba
markgrófa Ariba (1395—1400), vykazujúca těsné
vztahy s parléřovskými tumbami v Prahe. Do tejto
doby (okolo 1400) patřila i pieta z Altenstadtu,
dóležitá (ako ukázalo najnovšie bádanie) i pre
širšiu genézu piety vo františkánskom kostole
v Bratislavě. Skupinu ,,krásných madon" repre-
zentovala Madona z Bad Aussee (okolo 1410 —
1420). Z dalších diel prvej polovice 15. stor.
spomeňme ešte aspoň reliéf Navštívenia z bývalého
oltára farského kostola v Bozene (1422 — 3), pri-
písaný Hansovi z Judenburku, a sediaceho apošto-
la snáďzAlfenza (k roku 1430), ktorý sa tesne
primkýna k významnéj skupině maj stra hgúr
z Grosslobningu.
Hoci tzv. ,,mákký štýl" přetrvává hlboko do 15.
stor., už v druhej štvrtine tohto storočia i v Ra-
kúsku sa objavuje nový štýl. Oproti idealizmu
predchádzajúcého vývoj a zdůrazňuje realistické
stránky skutočnosti. A hoci doba medzi rokmi
1430- 1460 bývá v rakúskom umění niekedy
nazývaná ,,temnou dobou", pretože nedosahuje
umeleckú úroveň a rozpátie doby predošlej
a následujúcej, predsa právě vtedy jeden z naj-
významnejších představitelův nového štýlu, Jakob
Kaschauer, dóležitý i pre vývoj nasej neskorej
gotiky, pósobil vo Viedni. Jeho tvorba bola
na výstave prezentovaná sv. Zigismundom z frei-
sinského oltára (1443) a tumbou biskupa Johanna
Grünwaldera. V tej době pósobil v Tirolsku Hans
Multscher, jeden z najvýznamnejších umelcov
Nemecka, ktorý bol na výstave reprezentovaný
sv. Barborou zo sterzingerského oltára. Pre rozvitie
neskorogotického umenia Rakúska mal rozhodu-
jňci význam Mikuláš Gerhaert z Leydenu, činný
okrem iného i vo Viedenskom Novom Meste.
Jeho pósobenie bolo na výstave doložené niekol-
kými jemu připisovanými dielami.
Neskorogotická plastika sa v Rakúsku plné
rozvíja v druhej polovici 15. stor. Najváčšími
osobnosťami pósobiacimi tu okrem uvedeného
Mikuláša Leydenského sú Michael Pacher (na
výstave ho reprezentovali tri sošky z Wolfgan-
govho oltára a tróniaca Madona z kláštora uršu-
línok v Salzburgu) a Majster z Kefermarktu
(reprezentovaný na výstave predovšetkým sv.
Floriánom z Kefermarktského oltára). Pozpátie
neskorogotickej sochárskej tvorby Rakúska doklá-
dali diela dalších významných majstrov, ako sú

178